Prehliadka francúzskeho filmu Créme de la créme sa pomaly stáva tradičným zdrojom zaujímavých a kvalitných filmov z tohto stále silného kútu európskej kinematografie. Štvrtá edícia ponúka napríklad nový príbeh od bratov Dardennovcov, Elle Paula Verhoevena s oscarovou nominantkou Isabelle Huppert či rehoľný kontrast z ťažkých čias po konci 2.svetovej vojny s názvom Agnus Dei.

Okrem toho je jej súčasťou aj silná homosexuálna téma v citlivom prevedení, zosobnená vo filme Mať sedemnásť od klasika Andrého Téchinéa, ktorý sa motal okolo filmu ešte v slávnej ére filmového magazínu Cahiers du Cinema.
Homosexualita nie je vo filme prvoplánovo zasadená, ale skôr dotvára paletu hlavného motívu dospievania, ktorý prechádza tromi časovými úsekmi od hnevu, cez zbližovanie, až po plnú náklonnosť hlavých postáv. Tými sú nespútaný Tomas a Damien.
KINEMAVIDEO4147.
Prvý dochádza každý deň do školy pešo cez hory, má chorú mamu a stará sa o veľký statok. Utiahnutý Damien je jeho opakom, z usporiadanej rodiny a s každodenným odvozom priamo pred školské brány. Ich vzájomné pnutie je ako náraz lávy do mora – intenzívny výbuch, postupne prechádzajúci životnými etapami a prekážkami do nutnej harmónie. A pritom majú len sedemnásť – vek, kedy sa determinant budúcnosti kríži so vzdorom.

Autorstvo Téchiného stráca silu len v scenári, na ktorom sa okrem réžie taktiež podieľal. Dvojica sa občas ocitá v nereálnych situáciách a z dejového posunu cítiť „papier“. Celkové vyznenie v kontraste s majestátnym pohorím Pyrenejí je tak mierne poznačené práve scenárom. Nejde však o veľmi rušivý element, pretože nič tu nie je extrémne prehnané a film má silný nádych civilnosti, z ktorej priam trčí jemný prístup ku látke. Podobnost so Život Adéle je samozrejmá, no v opačnom garde.
Režisér však vie, kam chce príbeh dostať a darí sa mu to pomerne precíznou prácou s hlavnou témou dospievania v časových úsekoch. Symbolika vzťahu dvojice v kombinácii so silou prírody a ročných období funguje ako najpriaznivejší element, no netreba opomenúť zopár zbytočne zlých prestrihov, či obyčajnosť kamery, ktoré uberajú z filmového looku.

Našťastie sa všetky neduhy darí zmierniť silnými emóciami z herectva oboch zainteresovaných. Corentin Fila a Kacey Mottet Klein svoj um navyše korunujú intenzívnou sexuálnou scénou. Ak by bol film rýdzo distribučným titulom s pomerne veľkým komerčným potenciálom, v našich končinách by táto scéna vzbudila dozaista veľký rozruch, podobne ako to dokážu niektoré scény z filmov Gaspara Noého.
Napriek občasným rozpačitým situáciám je fajn Mať sedemnásť, opäť. Výstižný film s pekným posolstvom, ktorý však skrz politicko-spoločenskú situáciu dokáže tunajšieho diváka aj nahnevať, no len v prípade zaslepenosti. Naopak, človek otvorený a festivalovo založený si tu po zamyslení nájde veľa pozitívneho.
Quand on a 17 ans (Francúzsko, 2016, 116 min.)Réžia: André Téchiné. Scenár: Céline Sciamma, André Téchiné. Hrajú: Corentin Fila, Alexis Loret, Sandrine Kiberlain, Kacey Mottet Klein