Keď Marguerite Dumont spieva operné árie, znie to veľmi podobne, ako keby ich spievala väčšina z nás. Mizerne, až by jeden plakal. Marguerite Dumont ale má tú smolu, že jej pravdu nikto nepovie. Je to totiž neskutočne bohatá a neobvykle štedrá dáma. Dá sa ale prežiť celý život v sebaklame? Môže milosrdná lož poraziť neutešenú pravdu? A stačí neúnavná vytrvalosť k vzkrieseniu dávno mŕtveho citu?

Francúzsko-česko-belgický film Marguerite je príbehom o nekonečnej osamelosti, nezlomnej vášni k hudbe, o láske, ktorá všetko odpustí, ale aj o umení a úspechu ako takom. Odohráva sa v jednom z najinšpiratívnejších miest a dôb vôbec – v Paríži 20. rokov 20. storočia. A jeho hlavná hrdinka Marguerite je najmenej rovnako inšpiratívna. Je to žena, ktorá by pokojne mohla zvyšok svojho života stráviť pohodlným zaháľaním v bezpečí svojho majetku a (zdanlivo stabilného) rodinného zázemia. Lenže ona akosi nedokáže robiť to, čo sa od nej očakáva. Jej celoživotnou vášňou je totiž operná hudba – a jej najväčšou radosťou (i prekliatím) utkvelá predstava, že v nej samej drieme veľké spevácke nadanie.
KINEMAVIDEO3772.
Realita by však od tohto sna ani nemohla byť vzdialenejšia. Asi najvýstižnejšie bude, ak povieme, že pani Dumont jednoducho kráka. Oduševnene a s citom, no absolútne nepočúvateľne. Problém však spočíva v tom, že toto ona sama vôbec netuší. A nikto z jej blízkych ani vzdialenejších známych nechce či nedokáže vyjsť s krutou pravdou von.

Niektorí na to, skrátka, nemajú srdce. Ako napríklad jej manžel, ktorý od nej zahanbený uteká k milenke, hoci je Marguerite doň stále bezhlavo zamilovaná. Väčšina z jej známych však mlčí z oveľa zištnejších dôvodov. Príspevok na chod umeleckého klubu sem, štedrá podpora začínajúceho umelca tam – vždy je dôvod chcieť si zámožnú ženu čímsi nakloniť a získať. Kým spočiatku v nás Marguerite vzbudzuje len posmech či opovrhnutie, odrazu sa pred nami začína rysovať ako nešťastná a nenaplnená žena, ktorá vo svojej neohrabanej láske k hudbe nachádza jedinú spásu.
Marguerite, to je predovšetkým dojímavo presvedčivý herecký výkon skvelej Catherine Frot, ktorá za stvárnenie tejto tragikomickej hrdinky získala aj (svojho už druhého) hereckého Césara. Uveríme jej absolútne čokoľvek – dievčensky naivnú dušu v zrelom tele, posadnutosť umením, ktoré mu sa pri tom vôbec nerozumie, dokonca aj to jej šialené krákanie... Jej Marguerite je komická, nie však fraškovitá postava. A tak aj celý film – aj keď má za úlohu v prvom rade pobaviť, robí to s gráciou, jemnosťou a štýlom.

Marguerite však, žiaľ, nermálo škodí jej dĺžka. Ani jej skvelá hlavná, ani nemenej zaujímavé vedľajšie postavy či kulisy dobového Paríža neodkážu prekryť skutočnosť, že tento film môže vyvrcholiť len jedným možným spôsobom – odhalením bolestivej pravdy. Nuž a 127 minútové čakanie na nevyhnutné Marguerite a jej príbeh o kus čara oberá. I tak ale Marguerite určite patrí k filmom, po ktorých sa z kina odchádza o príjemný zážitok bohatší. Pokiaľ teda práve nie ste operným kritikom...
Marguerite (Francúzsko, Česko, Belgicko, 2015, 127 min.)Réžia: Xavier Giannoli. Scenár: Xavier Giannoli. Hrajú: Catherine Frot, André Marcon, Michel Fau, ChristaThéret, Denis Mpunga, Sylvain Dieuaide, Aubert Fenoy, Sophia Leboutte, Théo Cholbi, Astrid Whettnal