Recenzia na prvú Mamma Mia! je s odstupom desiatich rokov azda prísnejšia ako by si film zaslúžil. No dodnes si pamätám, ako na mňa nezapôsobil na prvú, zrejme kvôli sčasti divadelnému aranžmánu Phyllida Lloyd. Po druhom a ďalšom videní som však zobral film na minulosť, napočúval aj soundtrack naspievaný priamo hercami a z titulu sa stal celkom dobrý letný hit, ku ktorému sa dá vrátiť.

Dvojka po dekáde má preto náročnú úlohu, lebo musí nadviazať na divácky vďačný letný hit. Dve základné otázky znejú: o čom to vôbec bude? A má ABBA taký široký repertoár najväčších hitov, aby vystačili na celý druhý film bez opakovania piesní z jednotky? Tým, že niektoré pecky minule neodzneli, natíska sa šanca na ich použitie v dvojke. A čo sa týka deja, tvorcovia povolali Richarda Curtisa, ktorý napísal napríklad Lásku nebeskú či Štyri svadby a jeden pohreb, takže niečo by s postavami urobiť mohol. No poradiť si musí najmä s jedným veľkým rozdielom: Meryl Streep nehrá už prím, do dvojky sa jej asi nechcelo ísť.
Druhá Mamma Mia! preto prišla s výborným riešením, ktoré uľahčuje fakt, že väčšinou sa za 110 minút muzikálu nedarí vytvoriť poriadnu zápletku, lebo sa musí stále spievať. Here We Go Again! je prequel a pokračovanie súčasne, odohráva sa v dvoch odlišných érach: v roku 1979 sa prenesieme do minulosti, kedy Donna opúšťa školu, aby išla precestovať celý svet a dostane sa na malebný grécky ostrov. Cestou spozná troch chlapíkov: mladý Harry, Bill a Sam jej pomútia hlavu a zvyšok je už história, ktorú sme sa v jednotke dozvedeli z rozprávania, no teraz ju môžeme sledovať na vlastné oči. Súčasná línia sa sústredí na Sophie, ktorá sa snaží revitalizovať mamin hotel a pripraviť párty na jeho otvorenie.
KINEMAVIDEO4746.
Scenáristi majú vďaka rozdeleniu na dve línie ľahšiu i ťažšiu úlohu: museli napísať hodinové party pre každú skupinu hercov a tých istých postáv. Úprimne, veľa snahy si napokon nedali, no pasáž v minulosti má paradoxne lepšie možnosti ako súčasná – vďaka fantastickej Lily James objavujeme čaro charakteru Donny na cestách, objavovanie gréckeho ostrova, koketovanie s mladíkmi a vypĺňame si isté medzery. To súčasná kríza Sophie a Sky, jej odhalenia či povolanie starých známych tetušiek nie je také pútavé – aspoň trojica tatkov a nová akvizícia v podaní Andyho Garciu pridáva trošku šarmu do slabších scén. Je však potrebné uznať, že absencia Meryl Streep v súčasnej línii je citeľná a nejde iba o jej hlasový prejav.
Duo línií však má výhodu, že scenáristi sa snažili trošku ich mixovať a napríklad privádzať na rovnaké miesta, takže keď Donna v minulosti objavuje miesto hotela a Sophie sa dnes potuluje po jeho modernej verzii, má to svoje čaro a šikovný strih dokáže tieto zábery naprieč 40 rokmi využiť. Iná vec je, že málo z nás odhalí, kedy a kde sa nachádzame bez prítomnosti herečiek. S výnimkou dobových kostýmov sa tvorcom do vykresľovania roka 1979 ani nechcelo – a keď rovnaké šaty nosia v súčasnosti, mýli sa to.

Kúsok čara filmu spôsobí, že sa môžeme tešiť na známe postavy v mladšom vydaní, najmä pri štvorici Donna a trio nápadníkov. Z nich jednoznačne vyjde víťazne Lily James vo veľmi náročnej roli, kde sa vlastne snaží „hrať“ mladú Meryl Streep, resp. mladšiu verziu jej Donny. Ide jej to výborne a od prvých krokov cez úvodné piesne zistíme, že táto žienka si „ide svoje“ – Lily James ju obohacuje o mladícku, energickú rozšafnosť i odhodlanosť. Vnímame ju ako sprievodkyňu na cestách, necháme sa opantať aj ostrovom a gréckou pohostinnosťou. A dostaneme sa k trom mladíkom, no tu casting neskóruje naplno.
Osobne som očakával trošku riskantnejšie angažmán, napríklad mladých spevákov, čo sú teraz in, no namiesto nich sú tu traja mladí herci, ktorých sa ako-tak snažíte napasovať na Brosnana, Skarsgårda či Firtha, no ide to dosť ťažko. Dvaja sú zameniteľné a ich herecké výkony i dilemy ledva priemerné. Tým najlepším je ešte mladý Bill, ktorému nespútanosť na jachte a voľnomyšlienkarsky život najviac veríte. No reálne na kaliber Lily James nemá ani jeden, do vrecka schová všetkých troch – a to súčasne!

Kardinálna otázka, či sa tvorcom podarilo zohnať dostatočne množstvo nových pesničiek, nesie zvláštnu odpoveď. Do veľkej miery áno, ale nie stopercentne. V prvej polovici sa solia takmer iba čerstvé piesne. Občas sú využité na prvú (ide sa do Paríža, musí byť Waterloo), inokedy vhodne vložené do deja (One of Us). Lenže okolo polovice filmu dôjde dych, dorazí slabšia tretia štvrtina a vtedy začne recyklácia! Kým počujeme známu pieseň v inom podaní (napríklad hlasom Lily James), je to ešte dobré. No vidieť opäť celý ansámbl tancovať na Mamma Mia či Dancing Queen je dôkaz, že tvorcovia si museli pomôcť.
A to sa podpisuje pod výsledný dojem. Z prvotného nápadu mať dva filmy v jednom, využiť dve línie a časové obdobia s dvomi dobrými skupinami hercov sa stane nevyvážené pokračovanie. Ol Parker dodá staršej línii šťavu a má cit pre dobrý strih i spevácke momenty, no čím viac preváži súčasnosť, tým viac cítiť, že ide o repete v tieni predchodcu. A nepomôže tomu ani Cher s dvomi pesničkami. Letná ľahkosť sa však Here We Go Again uprieť nedá, takže fanúšikovia ospravedlnia päť repríz a mnohí si to užijú.
Mamma Mia! Here We Go Again (UK/USA, 2018, 114 min.)Réžia: Ol Parker. Scenár: Ol Parker, Richard Curtis, Catherine Johnson, Judy Craymer, Catherine Johnson. Hrajú: Lily James, Amanda Seyfried, Meryl Streep, Dominic Cooper, Pierce Brosnan, Stellan Skarsgård, Christine Baranski, Colin Firth, Cher...