Animákov začína byť v našich kinách už dosť. A preto je fajn vidieť, že v nižšej lige sú občas dobré nápady, ktoré sa dajú zužitkovať na plnohodnotný kinozážitok a nie sú iba variáciou x videných kópií. Malý Yeti vyzeral najprv ako animák, čo by sa priživil na známej téme (yeti), no pracuje s ňou solídne.

Adam je chlapec na prahu puberty, ktorý dávno prišiel o otca a žije iba s mamou. Je terčom školskej šikany, nemá veľa kamarátov a v poslednom čase sa mu začínajú diať podivné náhody ako rýchly rast nôh či vlasov. Pri poslednom útoku na ich dom však objaví tajnú skrýšu a v nej zvláštna adresa, podľa ktorej by sa možno predsa len dal vystopovať jeho tatko alebo niekto jemu podobný? Vydá sa na cestu a nájde niekoho nečakaného, čo má jeho DNA. Žije iným spôsobom, má odlišných kamarátov, ďaleko od civilizácie. No minulosť príde v nevhodnej chvíli a duo sa musí postaviť chamtivému zloduchovi...
KINEMAVIDEO4410.
Už prvotná scéna ukazuje, že Malý Yeti je pomerne dravý animák: napínavá akčná scéna dokáže peknú prácu s kamerou, adrenalínom v správnych chvíľach i predstaví prvé postavy. Okamžite zistíme, kto je ten zlý (len ešte netušíme, o čo mu ide) a rýchlo sa môžeme katapultovať o tucet rokov neskôr do života malého hrdinu, ktorý je terčom šikany a neprirodzených javov. V tom momente som zapochyboval, či tento film netlačí trošku na pílu: strápňovanie hrdinu, neustále útoky spolužiakov a posmech okolia nie sú príliš ľahké témy pre detského diváka, ktorý sem v prvom rade prišiel pozrieť yeti chlpáčov. Našťastie po sérii ťažších momentov (ani spolunažívanie s maminou nie je jednoduché) prídu uchopiteľné scény, ktoré sa už detským divákom budú spracovávať lepšie.
Malý Yeti má rýchly úvod, kde sa veľa vyjasní, čo je veľké plus – žiadne zamotané motivácie postáv, ale celkom jasné rozloženie rolí: chlapec hľadá otca, zloduch v minulosti tiež, rodinné hodnoty sú dobre posúvané a ani dospelí sa necítia trápne. Navyše rýchlo sa začnú prejavovať u chlapca nadprirodzené schopnosti ako vystrihnuté z komiksových filmov: bujná hriva, veľká noha, vyššia sila, to si predstavia mnohí a môžu sa ľahko stotožniť s Adamovou situáciou a zamyslieť, aké by to mohlo byť cool. Jemné presahy z iného žánru nie sú na škodu a vďaka nim sa dejová štruktúra do veľkej miery odvráti od tupej mustry, kde sa len partia zvieratiek presúva z bodu A cez bod B do bodu C.

Vyššia miera sugescie čaká aj v ďalších neakčných scénach: hľadanie otca, nájdenie nečakanej postavy a najmä budovanie solídneho vzťahu náramne funguje. Malé bláznenie sa, spoznávanie odlišného života alebo aj trošku citlivejšie chvíle dobiehania zameškaného. Malý Yeti kombinuje viaceré témy súčasne a vychádza mu to. Dokonca aj zaujímavé poňatie schopností sa nestratí a doručí pár originálnych ideí.
Malý Yeti pritom nie je prvý film, kde hrdina hľadá príbuzného. Ale výborne si dokáže podchytiť čo potom majú spolu robiť a ako sa pritom cítia. Väčšina iných animákov sa musí iba vyblázniť s rôznymi zvieratkami a epizódami, no tu všetko lepšie zapadá. Hoci samotné zvieratká sa objavia, majú vtipné charaktery (ukecaný, silný, odvážna), nie je ich príliš veľa a sú aspoň trochu zaujímavé, nie fádne.

Druhá polovica filmu náramne pridáva na akcii, takže rodičia i deti sa dočkajú dokonca pár výbuchov či náročnejších scén (niektoré nemusia sadnúť úplne najmenším deťom, prístupnosť by som videl na 6-7 rokov a viac), čím sa sčasti prvotné kúzlo vytratí a príde povinná dávka akcie. Vyššia forma animácie a pár vtipných nápadov (aj v scenári) vás napokon drží pri pozornosti až do finále i vhodného záveru.
Malý Yeti je typ animáku, ktorý síce nehrá prvú ligu a nie je od veľkého štúdia, no profesionálny prístup k animácii či hudbe a solídne uchopený scenár ho ťahajú nad hranicu bežného priemeru. Niektoré veci sú mierne ošúchané, ale jednotlivé momenty sú nečakane dobré a tým pádom vyčnieva nad inými.