Sú pekní, úspešní, bohatí a žijú vo svojom krásnom a na pohľad bezchybnom mikrosvete na západnom pobreží Spojených štátov. Tu prežívajú svoj každodenný nudný, organizovaný život, bez akejkoľvek vyhliadky na zmenu, v atmosfére nemálo pripomínajúcej film Americká krása.

Päť rokov po debute V spálni (In the Bedroom) prichádza herec a režisér Todd Field s novým filmom. Podobne ako v predošlej snímke sa autor v Malých deťoch upriamil predovšetkým na štúdium jednotlivcov a spoločnosti. Samotný názov vypovedá o filme oveľa viac ako by sme možno predpokladali.
Výborne vystavaný scenár sa orientuje na „infantilnú“ aristokratickú spoločnosť zloženú predovšetkým z "veľkých detí". Neustále osciluje medzi čisto úbohou perverziou a nezdravou fascináciou detí bez otca. Do popredia príbehu je postavený vzťah Sarah (Kate Winslet) a Brada (Patrick Wilson). Poslušná žena a matka Sarah chodieva na prechádzky s malou dcérkou. Navštevujú aj park, kde sa Sarah dozvedá nové klebety od svojich susediek, ktorých jedinou témou je „kráľ plesu“ Brad, starajúci sa o svojho syna. S jednou z nich sa staví, že získa jeho telefónne číslo, no podarí sa jej získať oveľa viac; priazeň Brada. Postupne začínajú vyhľadávať spoločnú prítomnosť, spoznávajú sa a zbližujú. Vytvára sa medzi nimi vzťah neakceptovateľný societou, v ktorej sa nachádzajú.


Celý film je o malých deťoch, o tom, že v každom z nás drieme malé dieťa, ktoré sa občas prebudí, má svoju potrebu a túži ju naplniť za každých okolností. Pritom sa môže dopustiť chýb, no dostáva právo na ich nápravu, podobnú šancu by mali dostať aj dospelí. Sarah a Brad prežijú veľké vzplanutie nepovolenej lásky. Nehľadia do budúcnosti, dôležitá je prítomnosť, no realita je neúprosná a po vzplanutí prichádza vytriezvenie.
Autor sa snaží o zobrazenie akejsi vnútornej rozdvojenosti spoločnosti. Na jednej strane spoločnosť, krútiaca sa neustále okolo dieťaťa, ktorá má svoje priania a túžby a na druhej strane „kastrovaná“ spoločnosť, zakrývajúca otcovskú podobu, zakazujúca sex, ako aj každé „iné“ vyjadrenie radosti (pôžitku) života. Platia tu prísne pravidlá a miestami až neprijateľný, nalinajkovaný systém – napríklad u Sariných kamarátok (jedna z nich má okrem iného naplánovaný aj presný deň a čas pohlavného styku so svojim manželom). Pedofil Ronnie a jeho náprotivok Larry stelesňujú jednotlivé póly spoločnosti. Larry snažiaci sa chrániť komunitu pred hrozbou exhibicionizmu či pedofílie, je tým, ktorý nie je úplne v poriadku. Je nezdravo zameraný na obranu detí, no on jediný je skutočnou hrozbou. Naopak Ronnie, čierna ovca spoločnosti, stelesňuje svojim spôsobom odlišnosť, ktorá je zároveň chorobou a neskôr sa sám stáva znakom kastrovanej spoločnosti. Ako jediný má od začiatku svoje túžby, aj keď tie presahujú rámec normality, jeho úlohou je zvýrazniť, že všetko, čo je iné, je zlé. Zároveň je Ronnie skutočným dospelým dieťaťom. Žije v područí svojej matky, bez ktorej nie je schopný existovať.


Okrem spomínanej dvojice, ktorá v sebe nesie určitú symboliku, sa tu vyskytujú ďalšie metafory, či symboly, okrem iného aj ihrisko. Detské ihrisko, miesto spoločného stretávania rodičov so svojimi ratolesťami, kde sa môžu oddávať hre. Súvislosť je tu evidentná napríklad s Bradom, ktorý tiež túži po hre (napríklad jeho pravidelné večerné sledovanie skateboardistov namiesto štúdia) a pridá sa do futbalového tímu. Správanie sa členov tímu, ako aj jeho samého, je takmer identické s detským.
Pri Malých deťoch treba vyzdvihnúť technickú stránku. Kameraman Antonio Calvache dokázal výborne vizuálne sprostredkovať atmosféru filmu. Dlhé zábery spojené s častým približovaním, či odjazdom kamery v scénach bez dialógov, obrazom spojeným s komentárom rozprávača uvoľňujú napätú atmosféru zdanlivými odklonmi od hlavnej línie. Tieto snové, či doplnkové scény však vôbec nepôsobia rušivo, skôr naopak oživujú celú snímku (tragi)komickým spôsobom. K tomu sa pridáva aj zaujímavé rozdeľovanie záberov. Nezabudnuteľná je najmä séria záberov v obrazovej skratke zhŕňajúca spoločné niekoľko dňové „spolužitie“ Brada a Sarah na kúpalisku. Rušivo nepôsobí ani prítomnosť rozprávača, ktorý vypĺňa, respektíve dopĺňa akoby medzi riadkami celý príbeh. On je tým, kto dokonale pozná všetkých protagonistov a prezrádza o nich viac ako oni samotní.  


Netreba opomenúť herecké výkony. Kate Winslet dokonale stvárnila úlohu „dospelého“ dieťaťa, Patrick Wilson svojim výkonom rozhodne nezaostáva, no treba pochváliť najmä vedľajšie postavy - Noah Emmerich je skvelý v úlohe dezorientovaného bývalého policajta a rovnako presvedčivý je aj Jackie Earle Haley v úlohe pedofila. Jediným „nemastným-neslaným“ hereckým výkonom sa prezentovala Jennifer Connelly, ktorá v úlohe manželky a matky nedokázala vôbec presvedčiť.
Napriek všetkým pozitívam, ktoré som Malým deťom prisúdil, nejde o úplne bezchybné dielo. Možno pridlhá metráž spôsobuje, že film nedokáže miestami udržať inak skvelú atmosféru. Takisto niektoré časti príbehu sa mi zdali nedotiahnuté a iné zbytočne načrtnuté. Ani tieto nedostatky však neznižujú výslednú kvalitu snímky. Malé deti sú ako príjemná hudobná (suburbánna) skladba, spievaná nežným hlasom; s humorom a dobrými hereckými výkonmi. Niekoho naštve a niekto bude milo prekvapený. 
Little Children (USA, 2006, 137 min.) Réžia: Todd Field. Scenár: Todd Field, Tom Perrotta. Kamera: Antonio Calvache. Hudba: Thomas Newman. Hrajú: Kate Winslet, Patrick Wilson, Jennifer Connelly, Raymond J. Barry, Noah Emmerich