Česká dokumentaristka Olga Sommerová sa po filme Věra 68, o českej gymnastke Věre Čáslavskej, opäť vracia k silnej a talentovanej ženskej osobnosti, ktorej osud je katalyzátorom nepriazne komunistického režimu. Normalizácia zamiešala karty osudu i českej speváčke Marte Kubišovej, jej závratnú a bezkonkurenčnú spevácku kariéru zmaril vpád tankov Varšavskej zmluvy, tie nadlho zaviali všetky nádeje na slobodu, ktoré v sebe ľudia budili počas pražskej jari a uvoľnených 60 rokov.

Marta Kubišová sa bez zaváhania dala do boja s okupačnou politikou Sovietskeho zväzu. Aj napriek možnosti emigrovať do Paríža, zostala a snažila sa prežiť bez hanby. Podpísaním Charty 77 sa zaradila ku kolaborantom a nepriateľom socialistického štátu. Kubišová bránila spravodlivosť a slobodu ako hovorkyňa Charty, čo ju absolútne spoločensky diskvalifikovalo, skončila utiahnutá v rodnej dedine, ako pracovníčka továrne. Sommerovej pohľad na Kubišovú je humanistický, podarilo sa jej dostať speváčke pod kožu, ich spoločná výpoveď je úprimná, prirodzene dramatická, odohrávajúca sa v chronologickom slede presne tak, ako to napísal a zamotal sám život.
KINEMAVIDEO3234.Magický hlas rebelky je klasicky vyrozprávaným profilovým dokumentom. Zručne a bez zbytočných formálnych výbojov skladá životné čriepky významnej osobnosti. Jednotlivé výpovede respondentov prebiehajú v dialógu s hlavnou predstaviteľkou, čím sa dokumentaristka šikovne vyhla fádnym „hovoriacim hlavám“, stretnutiami so speváčkinými priateľmi, prevažne umelcami a významnými osobnosťami (Havel, Janžurová, Langerová...) a neustále zmeny prostredia (prechádzky Prahou, návšteva rodného domu, divadlá, súkromné byty a podobne...) dosahuje mimoriadnu autenticitu. Jednotlivé rozhovory neodkrývajú len detaily udalostí speváčkinho života, ale hlavne jej vnútro a to sa Sommerovej darí dosiahnuť prirodzene, nevtieravou formou spomínania a konfrontácie minulosti s prítomnosťou.

Magický hlas rebelky sa neohliada len za históriou jednej ženy, ale za históriou celého Československa. Ťažiskom filmu sú udalosti po auguste 68, ktorý definitívne umlčal Kubišovej „proti socialistický“ spev, dramatický oblúk jej života je aplikovaný vo filme nenásilne, Sommerová necháva vyznieť emotívne udalosti, pričom sa vyhýba melanchólii a aj napriek štandardným postupom, akými sú napríklad oživovanie spomienok prostredníctvom fotografií, piesní a archívnych materiálov, neskĺzne ku klišé ani pátosu.
Speváčkino bilancovanie je metaforicky zvýraznené zákulisnými scénami z prípravy muzikálu, ktorý Kubišovej daroval k sedemdesiatym narodeninám riaditeľ divadla Ungelt, Milan Heina. Hra je biografickým príbehom barónky Sidónie Nádhernej, ktorá podobne ako speváčka bojovala za osobnú slobodu. V Kubišovej príbehu sa nájdu viaceré generácie, film je obsiahlou mapou najdôležitejších udalostí, ktoré skladá z konkrétnych výpovedí zúčastnených. Kubišová trpko konštatuje, že horko v ústach zostalo aj po odchode tankov a aj napriek všetkým „prevratným“ zmenám, ktorými štát prešiel, nenapĺňajú sa slová jej najslávnejšej piesne Modlitba pre Martu, niekdajšej hymny za slobodu Čechoslovákov.

„Vyše štyridsať rokov spievam Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých zpět se k tobě navrátí a tak ďalej, ale ono sa to ani po tých rokoch nezmenilo, nejako to neprichádza…“Marta KubišováDokumentaristka je dôsledná, rovnakú pozornosť venuje vývinu Kubišovej speváckej kariéry, ktorá nemala v šesťdesiatych rokoch konkurenciu, jej osobnému boju s režimom, kvôli ktorému musela otočiť svoj život o tristoosemdesiat stupňov a začať od nuly, no usiluje predovšetkým o sondovanie jej vnútra. Film šikovne rúca mýty o Marte Kubišovej, ktorá bola dlhé roky prezentovaná a vsádzaná do role magickej ženy vamp, ukazuje jej osobnostnú silu a pevnú vôľu, neutíchajúcu chuť tvoriť a žiť. Aj napriek všetkému vyznieva Kubišová ako mimoriadne vyrovnaná a optimistická osobnosť, zasluhuje si aby sme sa v našich geografických šírkach zaujímali o jej príbeh, pretože sme jeho súčasťou, či chceme alebo nie.Magický hlas rebelky (ČR, 2014)Réžia: Olga Sommerová.