Krajiny animovanej produkcie sa na nás roja ako tímy na MS vo futbale. Dajte pár tipov a máte šancu, že práve odtiaľ sa nejaký animák objaví aj v našich kinách. Mimoriadne bohatá nádielka pokračuje a do prvého polroka sa ešte zmestila dánsko-nemecká koprodukcia, kde sú deti a ufóni, čo dáva nádej klasickej zábavy. Prirodzene, aj dospelý sprievod sa pýta, či sa myslelo aj na nich...

Luisa, syna ufológa, čakajú zrazu krušné časy. To, že tatko neustále čumí na hviezdy a hľadá tam iné formy života, má za následok, že mu ho chce zobrať sociálka a navyše v škole čelí šikane. Väčší stres mu však bude robiť trio mimozemšťanov, ktorí tu pristáli za stodolou, infiltrovali sa mu do domčeku, aj mestečka, robia neplechu a túžia po nejakej svietiacej podložke z teleshoppingu. A tak začína veľká akcia: ako sa skamošiť s triom pestrofarebných nováčikov na Zemi, vyhnúť prísnej riaditeľke školy a možno, možno zažiť veľké dobrodružstvo aj s niekým v ľudskej podobe...
KINEMAVIDEO4744.
Luis a ufóni je európsky animák, ktorý hrá vo veľkej miere na istotu. Hrdina je chudáčik, ktorý dostal do scenáristického vienka takmer všetko zlé (taký ten typ, na ktorého všetko spadne): nekompletná rodina, tatko workoholik, žiadni kamoši, v škole zle a ešte hrozba, že bude aj horšie. Súčasne sa javí ako celkom veľký sympaťák, na ktorého sa skrátka vybodol osud – a je ideálnym hostiteľom pre tých z iného sveta, ktorí by sa stali po úvodných peripetiách jeho kamošmi a katapultovali ho ďaleko vpred. Lebo v živote netreba lámať palicu a treba byť otvorení cudzincom, z ktorých sa vykľujú dobráci.
Protiklady sa priťahujú, samotári a votrelci takisto, tak je jasné, že Luis a trojica ufónov sa dá dokopy – Mog, Nag a Wabo sú traja jasne charakterizovaní emzáčikovia, napríklad podľa počtu očí (raz-dva-tri) či tvaru postavy (dlhý, široký, normálny). A ešte aj podľa farby modrý, zelený, niečo medzi. Sú to síce veľmi obyčajné popisy, ale malým deťom to bohato stačí. Netreba im zdĺhavo inštalovať svojský charakter, stačí, že sa medzi sebou líšia, dokážeme identifikovať, kto čo robí a či to bude zábavné.

Najlepšie vyznie druhá tretina filmu, kedy ufóni robia neplechu a snažia sa asimilovať v našom svete – tam je skrytý potenciál pre pár bláznivých nápadov, keď napodobňujú čo vidia alebo využívajú svoje schopnosti. Ufóni sú síce sčasti samoúčelní, ale generujú neraz vtipné scény. Neskôr sa dej snaží ísť ešte viac vpred a naplno chce zakomponovať pozemskú líniu, kde zlá riaditeľka chce odchytiť Luisa a to už také zaujímavé vlastne nie je, hoci tempo sa zvýši, pribudnú akčné scény a ufóni sa angažujú. Je to nutný krok, kedy ale animák stráca pozitívne body, lebo začne padať do priemeru a napokon sa všetko musí dobre vyriešiť, lebo... no lebo európske štúdia veľmi neexperimentujú.
Môžete to brať ako pozitívum i negatívum. Áno, áno, na čo tlačiť malým divákom niečo sofistikované, keď si vystačí s farebnými ufónmi? Je škoda, že nedostali lepšiu zápletku ako naháňanie matraca, to by si ich aj malý divák možno lepšie zapamätal ako farebné postavičky, čo si prišli niečo kúpiť. Je to premárnený potenciál, lebo hoci film nemusel skĺznuť do grotesky, lepšie funguje jeho situačný humor ako akcia. Tam nedokážu autori veľa vymyslieť. Ďalšiu naháňačku so zaťatými zubami? OK.

Luis a ufóni navyše nemyslia na dospelého diváka, ktorí rýchlo prekuknú a označia film za relatívne infantilný. Majú pravdu – a nejde iba o to, že tu nie sú pre nich vyárendované vtipy či satira, ale je to dané aj jednoduchým dejovým rámcom. Iste, je prospešný pre tých najmenších, no deti dvojciferného veku sa už rýchlo začnú nudiť, lebo sú zvyknutí na rýchlejšie, bohatšie animáky.
Takže vo finále opäť jeden európsky priemer. Nie úplne ideálny kúsok k MDD či vysvedčeniu, no už prvé júnové týždne napovedajú, že istú cieľovku si našiel.
Luis & the Aliens (Nemecko / Luxembursko / Dánsko, 2018, 86 min.)Réžia: Christoph Lauenstein, Wolfgang Lauenstein, Sean McCormack. Scenár: Wolfgang Lauenstein, Christoph Lauenstein, Joe Vitale, Jeffrey Hylton...