Medveď Boog sa nechtiac na popud jeleňa Elliota vydáva do divočiny a späť domov... Solídny debut z dielne Sony Animation!

Takú kontrastnú dvojicu nenájdete len tak jednoducho. Už domestikovaný medveď Boog je kapitolou samou o sebe. Zvykol si na jednoduchý život cirkusanta, keď má zabaviť pár detičiek a okrem toho mu stačí k životu pár miestností – obývačka, v ktorej si rád schrupne pri televízore alebo schramstne čo-to z misky alebo toaleta, pri ktorej si dokáže uľaviť už iba v rámci civilizovaných návykov. To malý, ale ukecaný jeleň Elliot je z iného cesta. Rád vyparatí nejakú nehodu, má rad pozornosť okolia a neustále má tendenciu dačo vyparatiť. Boog je flegmatik zvyknutý na život medzi ľuďmi a najmä svoju opatrovateľku Beth, ktorá sa ho ujala ešte v útlom veku. Elliot je chaosák, ktorý má plán, urobí podľa neho pár krokov, ale väčšinou všetko zmrví a musí si rýchlo vymyslieť nový, resp. improvizovať, aby sa nedostal do ešte väčšej šlamastiky (to mu ide najlepšie). Miluje divočinu a žije v domnienke, že do nej patria všetky zvieratá vrátane Booga, ktorého takto chce zachrániť z osídla ľudí. Keď sa spojí Boogova povaha, Elliotovo vyčíňanie a niekoľko (ne)šťastných náhod, Booga odvezú v domnienke, že je nebezpečný, do divočiny, v ktorej má problém sa adaptovať. Toto má byť regulárny život grizlyho? Ej, to veru nie. Má problém vykonávať základné potreby vrátane zháňania jedla a navyše sa mu všetky zvieratá smejú napriek tomu, že je z nich pomaly najväčší. A to sa o chvíľu začne lovecká sezóna a zvieratká sa musia spojiť proti ľuďom. Prichádza čas na veľké činy – Boog sa vydáva smerom domov do civilizácie, ale zároveň sa ocitá uprostred boja divočiny a ľudstva.


Popis filmu „animák s rozprávajúcimi zvieratkami“ už nie je zďaleka zárukou kvality, ako pred niekoľkými rokmi, ba čo viac, ide o pojem notne sprofanovaný. Keď sa pozrieme na celý zástup tohtoročných alebo uplynulých filmov, začína byť tento subžáner riadne problematický. Posledný Disneyho počin Divočina vôbec nefungoval a kopíroval Madagascar, ktorý tiež nebol stopercentný, ale ako-tak sa vyhrabal z bažín priemeru. Za plotom bola milá satira, ale nepadla do nôty každému. Nehovoriac o horde ďalších sivých kúskov, ktoré žijú v domnienke, že keď rozanimujete a rozhovoríte pár postavičiek, vyhrali ste. Opak je pravdou.
Preto je veľmi príjemné zistiť, že Lovecká sezóna vracia cenný punc kvality animáku s rozprávajúcimi zvieratkami. Nie je to supermegahit, ktorý zláme rebríčky, ale v rámci svojho žánru sa mu darí uspieť na výbornú. Obsahová stránka ponúka zaujímavé kontrasty ústredných charakterov, prostredia civilizácie i divočiny a najmä členov jedného prostredia v tom druhom a ich nevalnú akceptáciu, či už ide o Booga alebo neľútostných lovcov. V tomto svete divočiny to nemá nikto jednoduché, ale je to dostatočne zábavné teritórium so svojskými živočíšnymi druhmi, ktoré neradno prudiť. Či už ide o dikobrazov, kačky alebo armádu ďalších. Iste, nie je to nič originálne, posadiť domestikovaného medveďa do sveta divočiny alebo vytvoriť konflikt patriotov určitého sveta a votrelcov, ktorí im ho chcú zobrať. Ale tá exekúcia! Sony Pictures Animation má pre nás pripravené slušné množstvo gagov i viaceré spracovania. Zatiaľ čo Sony pri Monster House dokázala vytvoriť atmosféru 80. rokov i hororu, pri Loveckej sezóne neostáva iba pri ostrej satire či irónii ľudských charakterov v určitom svete, ale šikovne strieda rozličné žánre – akčné scény, hororové chvíľky i humorné momenty, v ktorých vám bude do popuku. Dokonca aj pôvodnú dvojicu dejových schém (Boog v divočine a príchod lovcov) dokážu tvorcovia zakomponovať tak, aby ste sa nenudili. Je to pekná variácia, ktorá je dostatočne vtipná a nechce zbytočne poučovať ako Mravčia polepšovňa ani vykrádať iné projekty, o čo sa postarala už Divočina. Ale na druhej strane nie je samotný dej príliš zložitý a originálny, čo môže určitej diváckej skupine vadiť.


A potom je tu ešte výborná forma. Sony pristúpilo na zvláštnu formu animácie – na prvý pohľad sa zdá byť príliš jednoduchá, akoby vystrihnutá zo seriálu na Cartoon Network. Ale všimnite si pár trailerov alebo hocijakú scénu vo filme a uvidíte množstvo animačných gagov. Tento film nimi jednoznačne žije – každá postavička je veľmi živá, osobitá a má kvantum animácií. Niektoré scény majú výborne skĺbené postavičky i prostredie. Je to zaujímavý spôsob formy, ale zároveň ukazuje pekné prepojenie s obsahom. Keďže je vo filme mnoho situačnej komiky, tvorcovia zistili, že nemusí vychádzať iba z diania v rámci dejovej linky alebo jednotlivých momentov, ale aj z rozličných gest a grimás jednotlivých postáv. Áno, presne v tomto smere dostáva subžáner „animák s rozprávajúcimi zvieratkami“ potrebný kúsok kvality.
Tradičná otázka, kto sa bude baviť viac, dospelí či detí, odhalí fakt, že Lovecká sezóna je primárne robená pre detské publikum. Zároveň však platí, že plnoletí diváci sa nudiť nebudú, otázne je, či sa vlastne do kina odvážia vydať. Toľko sofistikovaných alebo výlučne dospelých gagov nedostanú, takže ostáva im solídna porcia situačnej a animovanej komiky.
Lovecká sezóna prichádza s kvalitným slovenským dabingom. Nezvyknem dabing často chváliť, ale tentoraz sa mi celkom pozdával a slušne vystihol aj pôvodné hlasy, aj charaktery na plátne.
Prvý renderovaný animák zo Sony Pictures Animation je kvalitným dielkom a rozhodne mu prajem úspech, aby tvorcovia ďalej skúšali svoje možnosti a jedného dňa sa vyšvihnú aspoň na úroveň Blue Sky Studios alebo časť produkcie DreamWorks. A to je celkom príjemný prísľub...
Open Season (USA, 2006, 86 min.) Réžia: Jill Culton, Roger Allers. Spoluréžia: Anthony Stacchi. Scenár: Steve Bencich, Ron J. Friedman, Nat Mauldin. Hudba: Ramin Djawadi, Paul Westerberg. Hrajú v slovenskom znení: Ján Kroner, Dušan Cinkota, Tatiana Kulíšková