Milá Jang, u vás v Hirošime to ešte asi necítite, ale prehrávame vojnu. Neviem, či nás trestajú nebesá, ale jeho Cisárska jasnosť už nedokáže odolávať tým bezduchým Američanom. Nie sú tak slabí a skazení, ako sa o nich rozprávalo. My sme samozrejme lepší, ale je nás málo. Moja jediná Jang, my prehrávame a Cisár na nás zabudol. Nemáme posily, nemáme lietadlá. Máme len tento sopečný ostrov a rozkazy podľa ktorých tu máme hrdinsky zomrieť. Ak sa k tebe tento list dostane, zober nášho malého a odíď z Hirošimi za mojou mamou. Myslím na teba. Jing

Ahoj Clint, viem, že pripravuješ ďalší film. Veľmi si vážim tvoju prácu a mám pre teba jeden návrh. Zástavy našich otcov (Flags of Our Fathers) majú byť podľa tvojich slov realistickým a trochu i smutným pohľadom na hrdinstvo a jeho podoby. Je to nepochybne zaujímavý projekt. Môj názor však je, že na ostrove Iwo Jima a v celej vojne neboli iba americkí a japonskí hrdinovia. Čo tak urobiť film, ktorý sa na túto slávnu bitku pozrie z oboch strán. Čo tak ukázať, ako to prežívali Japonci. Prestať z nich robiť démonov kamikadze? Porozmýšľaj a daj mi vedieť. Ak sa ti to zapáči, rada by som na tom scenáristicky spolupracovala. Sorry za moju angličtinu. Iris Yamashita


Dear Iris, Ok, Let's Do It! Clint
Hi Iris, veľmi sa mi páči, čo si napísala. Myslím, že sme sa od piatku pohli dobrým smerom. Skúsim byť vo svojich postrehoch stručný. Hlavné postavy sú super. Generál Kuribayashi je jasný. V ňom sa pekne snúbi taktická kvalita a západné myslenie. Výborne si ho však vystavala na tom druhom chlapíkovi. Barón Nishi je pre mňa hlavným hrdinom. Tá jeho nostalgia za mierovým časmi je super. Spomienky na Olympiádu, a tak. Čo keby sme mu napísali, že sa stretol s niekým známym? S nejakou americkou celebritou pred vojnou? Len taký nápad, nechám to na teba. Iris. Veľmi sa mi páčia dve scény. Ten zajatý postrelený Američan s listom od mamy, ktorý číta Nishi, je veľmi pekný. To považujem za zlom vo filme. Vtedy Japonci začínajú chápať, že Američania sú rovnakí ľudia ako oni. A potom tí dvaja zajatí Japonci? Husté! Paul Haggis
Moja milá Jang, toto je posledný list, ktorý ti píšem. Neviem, či si ho niekedy prečítaš. Už týždeň zomierame v podzemných zákopoch. Nemáme vodu ani jedlo. Zajtra sa všetko rozhodne. Z našej roty sme zostali dvaja. Jang, celý svet je hore nohami. Moji spolubojovníci spáchali sepuku a ja v tom nevidím žiadnu česť. Moje srdce ma zrádza. Náš milovaný veliteľ Kuribayashi od nás žiada, aby sme vydržali a bojovali, no kapitáni ho ohovárajú, že napáchol amerikanizmom, a že samovražda je jediné čestné riešenie. Jang, česť je to posledné, čo nám zostalo. Čo je však čestné? Jing


Peter, pýtal si sa ma, či som bol na Iwo Jima a čo na to hovorím. Sorry, že som nemal čas odpovedať skôr, ako teraz. Pravdupovediac neviem, čo presne povedať. Film ma rozhodne nenadchol, ale nemohol by som ho ani z „bezhlavo“ kritizovať. Má totiž niekoľko zaujímavých momentov. Jednak si vážim, že Amíci (alebo Clint) chceli urobiť film, ktorý de facto oslavuje Japoncov v americko-japonskej vojne. To sa často nestáva. Uvidíme, kedy my urobíme pochvalný film o Maďaroch alebo naopak. Na druhú stranu, nemôžem si pomôcť, ale Japonci mi prišli vo filme v určitých momentoch príliš feudálni, trochu zjednodušení. Keď tretíkrát nejaký veliteľ vytasil meč a s krikom sa rozbehol proti guľometu, tak to už bolo na mňa príliš.
Rozporuplností je vo filme omnoho viac. Na jednej strane veľmi pekná kamera (filtre, ktoré všetko urobili sivo čierne, nielen korešpondovali so sopečným ostrovom, ale i s celkovou atmosférou), na druhej strane pramalá akcia a nevyvážená fyzika. Príchod amerických lodí mi pripomínali počítačom naklonované plachetnice z Tróje a najmä som sa nemohol ubrániť pocitu, že Japoncov je na ostrove asi dvesto. O to ťažšie sa potom verilo scénam, kde pobočník hlási stratu tisíc vojakov počas ofenzívy. A tak ďalej. Watanabe nebol zlý, ale v druhej polovici filmu mal veľmi málo priestoru. Len behať po miestnosti a byť nešťastný z toho, že nemám správy, je málo na ukázanie svojich kvalít. Viac sa mi páčil Ihara v postave baróna – olympionika.
Dve scény stoja naozaj za to (zajatci a list), ale niektoré iné sú prílišným tlačením na pílu. Suma summárum, zaujímavá téma, priemerný film. Nie som si istý, či by som ho výrazne odporúčal. Neviem. Možno v súčinnosti s „Flags“ bude fungovať lepšie. Budem ho hodnotiť niekde okolo 6-7. Vlado
Letters from Iwo Jima (USA, 2006, 141 min.) Réžia: Clint Eastwood. Scenár: Iris Yamashita, Paul Haggis. Kamera: Tom Stern. Hudba: Clint Eastwood, Lennie Niehaus. Hrajú: Ken Watanabe, Lucas Elliott, Kazunari Ninomiya, Shido Nakamura, Ryo Kase