|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 26.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Štefan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. 02. 2017
Lion
Oscarová ceremónia sa pomaly blíži a tak opäť nastalo obdobie, kedy sa slovenskými kinami prediera skupinka nominovaných filmov. Okrem každoročných top-favoritov (tento rok sem patrí predovšetkým La La Land, Moonlight a Manchester by the Sea) a filmov, ktoré zabodujú skôr v technických kategóriách, sa v hlavnej súťaži vždy objavia aj tituly, ktoré kritici obvykle označujú ako „akademické“, resp. ako „typickú Oscarovú drámu“.
Pokiaľ ste kvôli vágnosti týchto výrazov nikdy s určitosťou nevedeli, čo presne znamenajú, tak vás azda nasledujúci text zaujme a privedie ku iluminácii. Takýmto titulom je totižto aj snímka z produkcie bratov Weinsteinovcov – Lion.
Prvým dôležitým prvkom, ktorý potrebuje každý takýto film je nálepka „podľa skutočného príbehu“. V tomto prípade sledujeme adaptovanú autobiografiu austrálskeho Inda menom Saroo Brierley. Ešte ako päťročný sa v Indii spolu so svojim bratom živí drobnými krádežami a občas pomáha matke s nosením kameňov v miestnom kameňolome.
KINEMAVIDEO4103.
Jedného dňa odchádza kvôli jednorazovej práci s bratom do neďalekého mesta. Na vlakovej stanici sa však rozdelia a Saroo nešťastnou náhodou nastupuje do vlaku, ktorý ho odvezie do tisíc kilometrov vzdialenej Kalkaty. Po strastiplnej ceste, pri ktorej na vlastnej koži zažije príšerné zaobchádzanie s deťmi v Indii, sa naňho usmeje šťastie a adoptuje si ho manželský pár z Austrálie. O dvadsať rokov neskôr sa v ňom začnú ozývať nostalgické spomienky a začne byť posadnutý pátraním po svojich blízkych.
Ďalším krokom je srdcervúca a politicky korektná téma. V tomto prípade sledujeme kruté osudy indických detí, ktoré nemajú žiadne detstvo, žijú v špine a v chudobe a sú na uliciach systematicky unášané. Život sa tu stáva permanentným bojom o prežitie. Keď divák sleduje dieťa pohybujúce sa v takýchto podmienkach, tak sa len ťažko môže ubrániť súcitu a dojatiu. Na druhú stranu sa však pýtam, čo s tým? Problém snímky je ten, že toto dojatie neprepája so širšími súvislosťami.
Nepoukazuje na to, že tieto deti často pracujú vo fabrikách, ktoré vyrábajú produkty pre európske nadnárodné konglomeráty, nepredstavuje divákovi mechanizmus distribúcie moci vo svete a ani dôvody, kvôli ktorým má India tieto problémy. Kolonializmus totižto vo svete stále pretrváva, akurát sa naučil využívať sofistikovanejšie metódy. A tak tu vidíme len akési indické peklo vs. západný raj. Realisticky zobrazené utrpenie detí tretieho sveta je len prostriedkom pre dojatie znudeného publika, ktoré si zanadáva na zloduchov, ale neuvedomí si, že túto mašinériu podporuje napríklad aj kúpou oblečenia.
Politická korektnosť je zachovaná, keďže nikto nie je urazený a divák sa ani nemusí zamýšľať nad svojim životom. Najvýznamnejším prvkom, ktorý v podstate robí z „akademických filmov“ to čím sú, je filmová forma. Každý takýto film musí mať prehľadnú naratívnu štruktúru silne naviazanú na hlavnú postavu, flashbacky, ak sú, musia byť zmotivované, postavy sú buď zlé alebo dobré a rozprávanie sa snaží postihnúť čo najväčšiu časť života hrdinov.
Filmové rozprávanie je teda skôr epické než silne dramatické a snaží sa nadbiehať divákovi. Nezaťažuje ho zložitým konštruovaním sujetu do fabule, práve naopak. Informácie odovzdáva vždy duplicitne. Hrdinova túžba po domove je nám prostredníctvom vidín odkomunikovaná nie raz, ale rovno päť krát. Otrasné správanie k deťom je ukázané hneď na troch príkladoch. Každá „akademická“ dráma je skrátka doslovná, neambivalentná a nedramatická. Na diváka nekladie žiadne nároky.
Štylistické prostriedky tu vždy slúžia pre účely rozprávania. Hudba je dojímavo patetická a dominujú jej obvykle melancholické klavírne a husľové party. Strihová skladba má pokojný, pomalý rytmus a snaží sa o čo najväčšiu prehľadnosť. Kamera na seba príliš neupozorňuje extravagantnými zábermi. Všetky tieto zložky sú profesionálne uspôsobené tak, akoby vypadli z nejakej príručky filmovej školy. Sú presné a profesionálne, ale aj neinvenčné, neoriginálne a nudné – skrátka „akademické“.
Aby sme si to teda na záver zhrnuli. Lion je film, ktorý nikoho ničím neurazí, neprekvapí a ani neobohatí. Ak sa chcete len dojať pri dráme o živote jedného človeka, tak je pre vás Lion to pravé. Rozhodne však nejde o film, ktorý by sa v akomkoľvek smere mohol zapísať do filmových análov. Samozrejme, Oscar si napokon môže počkať aj na tento film. V minulosti sme boli svedkami viacerých nepríjemných prekvapení.
Lion (Austrália/US/UK, 2016, 118 min.)Réžia: Garth Davis. Scenár: Luke Davies, Saroo Brierley. Hrajú: Dev Patel, Nicole Kidman, Rooney Mara, Sunny Pawar, Tannishtha Chatterjee, Nawazuddin Siddiqui...
Prvým dôležitým prvkom, ktorý potrebuje každý takýto film je nálepka „podľa skutočného príbehu“. V tomto prípade sledujeme adaptovanú autobiografiu austrálskeho Inda menom Saroo Brierley. Ešte ako päťročný sa v Indii spolu so svojim bratom živí drobnými krádežami a občas pomáha matke s nosením kameňov v miestnom kameňolome.
KINEMAVIDEO4103.
Jedného dňa odchádza kvôli jednorazovej práci s bratom do neďalekého mesta. Na vlakovej stanici sa však rozdelia a Saroo nešťastnou náhodou nastupuje do vlaku, ktorý ho odvezie do tisíc kilometrov vzdialenej Kalkaty. Po strastiplnej ceste, pri ktorej na vlastnej koži zažije príšerné zaobchádzanie s deťmi v Indii, sa naňho usmeje šťastie a adoptuje si ho manželský pár z Austrálie. O dvadsať rokov neskôr sa v ňom začnú ozývať nostalgické spomienky a začne byť posadnutý pátraním po svojich blízkych.
Ďalším krokom je srdcervúca a politicky korektná téma. V tomto prípade sledujeme kruté osudy indických detí, ktoré nemajú žiadne detstvo, žijú v špine a v chudobe a sú na uliciach systematicky unášané. Život sa tu stáva permanentným bojom o prežitie. Keď divák sleduje dieťa pohybujúce sa v takýchto podmienkach, tak sa len ťažko môže ubrániť súcitu a dojatiu. Na druhú stranu sa však pýtam, čo s tým? Problém snímky je ten, že toto dojatie neprepája so širšími súvislosťami.
Nepoukazuje na to, že tieto deti často pracujú vo fabrikách, ktoré vyrábajú produkty pre európske nadnárodné konglomeráty, nepredstavuje divákovi mechanizmus distribúcie moci vo svete a ani dôvody, kvôli ktorým má India tieto problémy. Kolonializmus totižto vo svete stále pretrváva, akurát sa naučil využívať sofistikovanejšie metódy. A tak tu vidíme len akési indické peklo vs. západný raj. Realisticky zobrazené utrpenie detí tretieho sveta je len prostriedkom pre dojatie znudeného publika, ktoré si zanadáva na zloduchov, ale neuvedomí si, že túto mašinériu podporuje napríklad aj kúpou oblečenia.
Politická korektnosť je zachovaná, keďže nikto nie je urazený a divák sa ani nemusí zamýšľať nad svojim životom. Najvýznamnejším prvkom, ktorý v podstate robí z „akademických filmov“ to čím sú, je filmová forma. Každý takýto film musí mať prehľadnú naratívnu štruktúru silne naviazanú na hlavnú postavu, flashbacky, ak sú, musia byť zmotivované, postavy sú buď zlé alebo dobré a rozprávanie sa snaží postihnúť čo najväčšiu časť života hrdinov.
Filmové rozprávanie je teda skôr epické než silne dramatické a snaží sa nadbiehať divákovi. Nezaťažuje ho zložitým konštruovaním sujetu do fabule, práve naopak. Informácie odovzdáva vždy duplicitne. Hrdinova túžba po domove je nám prostredníctvom vidín odkomunikovaná nie raz, ale rovno päť krát. Otrasné správanie k deťom je ukázané hneď na troch príkladoch. Každá „akademická“ dráma je skrátka doslovná, neambivalentná a nedramatická. Na diváka nekladie žiadne nároky.
Štylistické prostriedky tu vždy slúžia pre účely rozprávania. Hudba je dojímavo patetická a dominujú jej obvykle melancholické klavírne a husľové party. Strihová skladba má pokojný, pomalý rytmus a snaží sa o čo najväčšiu prehľadnosť. Kamera na seba príliš neupozorňuje extravagantnými zábermi. Všetky tieto zložky sú profesionálne uspôsobené tak, akoby vypadli z nejakej príručky filmovej školy. Sú presné a profesionálne, ale aj neinvenčné, neoriginálne a nudné – skrátka „akademické“.
Aby sme si to teda na záver zhrnuli. Lion je film, ktorý nikoho ničím neurazí, neprekvapí a ani neobohatí. Ak sa chcete len dojať pri dráme o živote jedného človeka, tak je pre vás Lion to pravé. Rozhodne však nejde o film, ktorý by sa v akomkoľvek smere mohol zapísať do filmových análov. Samozrejme, Oscar si napokon môže počkať aj na tento film. V minulosti sme boli svedkami viacerých nepríjemných prekvapení.
Lion (Austrália/US/UK, 2016, 118 min.)Réžia: Garth Davis. Scenár: Luke Davies, Saroo Brierley. Hrajú: Dev Patel, Nicole Kidman, Rooney Mara, Sunny Pawar, Tannishtha Chatterjee, Nawazuddin Siddiqui...
Lion
Autor: Marcel Šedo
Zdroj: Kinema