Ryan Bingham je svojský typ. Lieta 322 dní ročne, vyžíva sa v cestovateľských nuansách, ktoré vám lezú na nervy (haly, hodiny vo vzduchu, instantné jedlá, požičané autá) a zvyšných 43 dní trpí v apartmáne s posteľou, stolom a chladničkou plnou chľastu a vyhýba sa rodine. Jeho životná rola: vyhadzovať korporátnych ľudí, keď bossovia na to nemajú gule. Prvotriedny improvizátor, skúsený znalec ľudských osudov v trpkom momente. No príchod 23-ročnej akvizície Natalie, ktorá v Ryanovej firme chce presadiť vyhadzovanie ľudí vo videokonferencii a znižovať náklady v kolonke Služobné cesty, mení veľa. Ryan si vydupe šancu lietať ďalej, s príveskom v kostýme – a popritom prehodnotí svoj životný cieľ, keď stretáva azda svoju ženskú verziu, 34-ročnú Alex "rovnako na cestách".





 Lietam v tom má veľmi inteligentný scenár verne zachytávajúci dnešnú dobu – ak si o 20 rokov budete chcieť pripomenúť (ne)dobrý rok 2009, toto je ideálny príklad. Masívne prepúšťanie ľudí je náplňou práce iných. Technológie sa tlačia vpred a hrozia koncom klasických zamestnaní či prístupu k ľuďom: výpovede, rozchody či životné momenty. Koľko ľudskosti ostáva v nás medzi rozchodom s partnerom či posledným dňom v práci, keď sa máte vrátiť k rodine? Nebojte sa, film zbytočne nemoralizuje, iba nabáda k podobným myšlienkam. Takmer každého.

Svižný scenár neobsahuje jedinú scénu navyše. Má tri parádne charaktery (a ich hercov). Ryan je cynik a realista, vhodne padá do kontrastu s mladučkou Natalie plnou ideálov (kto ich nemal po získaní titulu a v prvom džobe?) i rozhľadenou Alex. Každý má skryté túžby, ktoré sa môžu, no nemusia naplniť. Je zrejmé, že Ryan sa vplyvom dvoch žien zahľadí do seba a začne uvažovať o sebe. Je to nádherný moment dilemy starého mládenca so zaujímavou ženou pred sebou a obavou vykročiť vpred. Žiadna romantická selanka, city na plátne sa vyjadrujú kontrastom nemých chvíľ, jednovetných bômb (so zvratmi deja), či skvelými dialógmi.


Niektoré vás odzbroja (drink v trojici, pohľad ženícha na život pred svadbou), lebo ukážu o živote veľa – film nepoučuje, znázorňuje. Rovnako výborne vykresľuje ženské postavy: Natalie, krásny exemplár absolventa univerzity: top titul, veľká vízia, no emocionálne nestabilná. Alex je oriešok sám o sebe – paradox dnešnej doby o nejednom dnešnom páde životnej hodnoty, či štýle minulých generácii.
Nielen oscarové nominácie sú pre trojicu hercov absolútne zaslúžené. Clooney má najviac miesta a naplno vnímame jeho kariéru, chvenie, konečné odhodlanie. Vera Farmiga zaujme v dialógoch a hraničných momentoch. Ako jediná neukazuje svoju slabú stránku, odčítavate ju z činov. Anna Kendrick má kopu silných momentov a sú najčitateľnejšie – o to viac si ich možno vychutnať.


Je tu excelentná kombinácia fungujúceho, nádejného a minulého. Nič nefunguje univerzálne. A je fajn vidieť film boriaci klišé, s premysleným koncom pre každého hrdinu (finále kombinuje filmársky pekné momenty, brilantný strih; nie nadarmo má jeden záber tri sekundy a ďalší desať). Obrovská chvála pre Jasona Reitmana, ktorý udržal hutné dielko pokope a ukáže, že v každom z nás je kus Ryana, Natalie, Alex či niekoho z vedľajších rolí. Vyberiete si?
PS – Ak pochádzate z korporátnej sféry, pripočítajte si aspoň päť bodov navyše. Až by som vám dal Lietam v tom povinne premietať – pôsobí účinne a vy jeho pravdy pochopíte najpresnejšie.
Up in the Air (USA, 2009, 109 min.) Réžia: Jason Reitman. Scenár: Jason Reitman, Sheldon Turner. Kamera: Eric Steelberg. Hudba: Rolfe Kent. Hrajú: George Clooney, Vera Farmiga, Anna Kendrick, Melanie Lynskey, Jason Bateman, Amy Morton