Sú filmy, ktoré vás zaujmú mesiace vopred. Sú také, čo pristanú na recenzentskom stole na poslednú chvíľu. A potom sú filmy, ktoré túžite zrecenzovať, lebo máte chuť sa zahryznúť a písať. Líbaš jako Bůh som si vypýtal kvôli potvrdeniu, či Marie Poledňáková zopakuje fatálnu filmovú chybu (Ako sa krotia krokodíly), či sa pohne v kariére a využije svoj um z minulých dekád. Hoci ostala na polceste...





 Helena Altmanová (K. Magálová) je stredoškolská učiteľka s absolvovaným manželstvom (no jej ex-milý žije s ňou stále v jednom byte dúfajúc, že sa k nemu vráti), so sestrou-vdovou s tromi deťmi, synom pokúšaným neverou a svojou mamou, ktorá ani v 75-ke neprestáva veriť v lásku. Našinec by povedal, že z tohto marazmu sa nemožno vymaniť, nie si ešte hľadať a zažívať romantické chvíle. Ale opak je pravdou, a na ceste do nemocnice za druhým vnúčikom spozná sympatického lekára Františka s pomerne voľným manželstvom. Prekročí iskra, začína romanca, no do happy-endu je ešte ďaleko, pretože nás čakajú citové i komické patálie dvoch rozvetvených rodín a príslušníkov troch generácií...

Titul Líbaš jako Bůh nie je žánrovo ľahko zaraditeľný. Chce byť komédiou s príchuťou staršieho veku – odkazuje (či priamo) vykráda Sex v meste v štýle života inak úspešnej Heleny, aby prešaltoval k Lepšie to už nebude v uhle nazerania na romantický život starších ľudí. Popritom si "čmajzne" scény z ďalších filmov typu Bridget Jones. Prakticky celý čas sa sústreďuje dej iba na Helenu (čo je dobre), no za dve hodiny sa príliš ďaleko neposunie, jej vývoj je skôr epizódny. Šok príde v 105. minúte, keď je hrdinka v rovnakom bode ako v prvej. Niečo tu nesedí, či...? 


Nápad s Helenou je dobrý, hoci Marie Poledňáková si je istá, že na dve hodiny nevystačí. Preto hádže do diania poltucet ďalších postáv a aby nekafrali Helene do deja, ich pózy sú komické až groteskné. Z Františkovej ženy sa stáva občas posadnutá fúria, z babičky či sestry terče pár vtipov a muži sú (ako inak v ženskom pohľade filmu) iba obete posunuté do pitoresknej roviny, stvárnené inak kvalitnými hercami (Bartoška, Kaiser). A v druhej polovici nemôže chýbať repete veľkého rodinného výletu na chatu. Prečo?
Aj keď sa na plátne čosi deje a príliš celistvo to nepôsobí, Poledňákovej sa film nerozpadá pod rukami ako Krokodíly. Výrazne posilnila formu – monológ Heleny pomáha v pohľade na dianie. Angažovanie moderných technológií (zaláskované SMS či maily sú bežnou záležitosťou) nepôsobí smiešne. Atmosféra Prahy i vidieka sála presvedčivo do filmovej sály. Dokonca je tu pár kamerových nájazdov, pri ktorých som uznanlivo prikývol. A vrcholom je relatívne dobre vybraný soundtrack, ktorý ponúka všetko od Mekyho Žbirku až po Norah Jones (žiaľ, ďalšia lopka, tentoraz z Lásky nebeskej) a vhodne dopĺňa filmové políčka.
Primárna koncentrácia na Helenu ponúka výborný výkon Kamily Magálovej, čo je potrebné, keďže z plátna takmer nezlezie. A na to, že "mluví", si zvyknete za päť minút. Evu Holubovú scenár často zneužíva v groteskných polohách, rovnako i Jiřího Bartošku. A Oldřich Kaiser hrá 70 minút galantne, kým nemá predpísanú bláznivú polohu zabuchnutého tínedžera. Nefunguje to.


No iba raz. Inak sledujete dve hodiny bez ujmy. Líbaš jako Bůh je máličko podpriemerný film, podobne ako Taková normální rodinka. Má mierne premárnený český potenciál, no vidieť sa dá. Gratulácia Marii za odrazenie sa od dna s Krokodílmi... Snáď ešte k lepšiemu.
PS – Politicky nekorektne podotknem, že film je primárne pre divákov nad 50 rokov, ktorí si môžu pripočítať 2-3 body. Mladí v kinosále nemajú moc čo sledovať, pre ženy od 50 do 70 je to však jasná pozvánka do kina a minimálne 7/10.
Líbáš jako Bůh (Česká republika, 2008, 115 min.) Réžia: Marie Poledňáková. Scenár: Marie Poledňáková. Kamera: Martin Duba. Strih: Adam Dvořák. Hudba: Petr Malásek. Hrajú: Kamila Magálová, Oldřich Kaiser, Eva Holubová, Jiří Bartoška, Milan Šteindler, Martha Issová, Jaroslava Adamová, Nela Boudov