Hype, ktorý jeho premiéru sprevádzal, svedčil o tom, že je jednou z najočakávanejších animovaných noviniek tohto roka. Rozporuplné recenzie, ktoré sa na Levieho kráľa následne po celom svete zosypali, sú možno do veľkej miery práve dôsledkom týchto očakávaní. Slávna disneyovka z roku 1994 (áno, od premiéry prvého Levieho kráľa ubehlo už celých 25 rokov) vynikla nad mnohé iné špecifickým čarom, ktoré sa dá len ťažko zreplikovať.

Detský film odrazu hovoril o prirodzených zákonoch rovnováhy, o hľadaní svojho miesta a o odvahe a zodpovednosti v záujme vyššieho dobra – a robil to tak dojemne, zrozumiteľne a presvedčivo, že ostal v srdciach mnohých dnešných tridsiatnikov zapísaný tučným písmom až do dospelosti. Cesty, ako remake takejto kultovky uchopiť sú v zásade len dve: Vytvoriť identické “dvojča”, u ktorého stratu kúzla “nevideného” vynahradí vizuál, o akom sme v 90. rokoch mohli prinajlepšom snívať; alebo zariskovať a pokúsiť sa slávny príbeh posunúť niekam inam. Jon Favreau, režisér dvoch Iron Manov, ale aj vcelku vychválenej novej Knihy džunglí, napokon stavil na istotu. Je to však dobre, alebo zle..?
KINEMAVIDEO4841.
Rekapitulovať notoricky známy príbeh levieho mláďaťa Simbu je možno celkom zbytočné, ale predsa aspoň niekoľkými vetami… Všetko sa začína v okamihu levíkovho narodenia, ktorý obyvatelia africkej savany oslavujú ako deň, kedy na svet prišiel ich budúci kráľ. Simba totiž nie je len taký hocijaký lev, ale korunný princ, syn spravodlivého a majestátneho kráľa Mufasu. Ten sa svojím jediným potomkom pýši na všetky strany - a sype tak plnými hrsťami soľ do rán svojho ukrivdeného brata Scara, ktorý Simbovým narodením prichádza aj o posledné šance zdediť raz po Mufasovi kráľovský trón. Hnaný túžbou po moci, Scar využije naivitu a samopašnosť malého levíka a navlečie ho do pasce, ktorá všetko obráti hore nohami. Dobrý kráľ Mufasa umiera, trónu sa zmocní jeho zákerný brat a Simba uteká zahanbený a ponížený ďaleko od svojho domova. Krehká rovnováha kolobehu života v africkej savane sa rúca ako domček z kariet. Dokáže ju niekto obnoviť?

Ak ste prvého Levieho kráľa videli, remake vás dejom naozaj nemá ako prekvapiť. Nový Leví kráľ je vlastne po obsahovej stránke dokonalou kópiou toho starého. Kopíruje nie len postavy a zápletky, ale aj množstvo replík, piesní a scén, a tak často môžete pri jeho sledovaní prežívať celkom oprávnené déjà vu. I napriek tomu sa tvorcom podarilo film oproti jeho predlohe natiahnuť o celú polhodinu, čo nie je len úplne zbytočné, ale v prípade filmu určeného primárne detským divákom aj veľmi krátkozraké. Ak sa teda do kina chytáte s menšími alebo neposednejšími deťmi, berte radšej sedadlá pri uličke, ktorou sa v prípade potreby budete môcť z kinosály predčasne vytratiť.
Tým, čo nového Levieho kráľa robí naozaj novým (a napokon aj neodškriepiteľne úchvatným), je absolútne perfekcionistický vizuál. Ten je bez debaty učebnicovou ukážkou toho najväčšieho majstrovstva, akého sú dnešné CGI technológie schopné. Savana, púšť, džungľa, cintorín slonov a ďalšie úžasné prostredia, v ktorých sa dej odohráva, vás doslova vťahujú do plátna, akoby ste sledovali National Geographic. A samotní zvierací hrdinovia, ktorí sú vykreslení do posledného chĺpku či žilky, by už omnoho realistickejší neboli, ani ak by ich skutočne stvárnili živé zvieratá. V tomto smere je Leví kráľ naozaj chuťovka a zaslúži si poklonu za to, koľko mravčieho remeselného majstrovstva za ním musí byť.

Žiaľ, divák je potvora nevďačná a po chvíli sledovania filmu sa mu spadnutá sánka začína pomaly vracať na svoje miesto. Dokonalá ilúzia zovšednieva a do mysle sa vkráda kacírska otázka. “A čo ešte..?” A práve tu sa začína pomaly, ale iste rodiť sklamanie, že Leví kráľ vlastne okrem jagavého šatu nič nové neprináša. Ba naopak, opakovaním dávno videného v dokonalom, fotorealistickom prevedení divákov môže zdanlivo aj o čosi oberať - napríklad, o idealizovanú spomienku na jednoduchý, dvojrozmerný, no na svoju dobu skutočne nevídane podmanivý príbeh, ktorý kedysi podnecoval ich detskú fantáziu a možno aj prvé “vážne” úvahy o svete a jeho zákonitostiach. Skrátka, je to celkom pekné, ale aj celkom zbytočné...
Bolo by úžasné, keby sa Leviemu kráľovi podarilo nie len oživiť a priživiť sa na spomienkach, ktoré na Levieho kráľa dospelý divák má, ale aj vyrásť spolu s ním, upgradovať svoju ideu tak, aby sme z jeho sledovania mali pocit pridanej hodnoty. To sa, žiaľ, nestalo a my pred sebou máme len technologickou inováciou legitimizovaný plagiát.

Na druhej strane, tvorcom remaku sa objektívne nepodarilo Levieho kráľa ani nijakým závažným spôsobom pokaziť. Stále rovnako jasne a zrozumiteľne sprostredkúva “veľké pravdy” o kolobehu života, o význame rovnováhy v prírode, o sile aj slabostiach jednotlivca, ktoré sa stávajú silou aj slabosťami celku. Stále vie rozosmiať aj dojať, pobaviť aj poučiť. A potom, nový Leví kráľ je tu predovšetkým pre nové generácie detských divákov, ktoré nie sú zaťažené skúsenosťou a porovnávaním s originálom. A u tých sa ani v silnej konkurencii mnohých kvalitných animákov dneška asi nestratí.
The Lion King (USA, 2019, 118 min.)Réžia: Jon Favreau. Scenár: Jeff Nathanson, Brenda Chapman, Irene Mecchi, Jonathan Roberts, Linda Woolverton. Originálne znenie: Donald Glover, Beyoncé, Seth Rogen, Chiwetel Ejiofor, John Oliver, John Kani, Alfre Woodard, James Earl Jones, JD McCrary, Shahadi Wright Joseph ...