Jodie Foster sa nám predstavuje vo vydarenom a napínavom thrilleri, ktorý sa skoro celý odohráva na palube lietadla – hrá leteckú inžinierku Kyle Prattovú, ktorá sa po manželovej smrti vydáva spolu s dcérou z Európy domov do USA. Malá Julia však uprostred letu zmizne zo svojho sedadla a nedá sa nájsť. Nikto okrem jej mamy si ani nespomína, že by šesťročné dievčatko na palube videl. Posádka aj cestujúci sú čoraz viac presvedčení, že majú na palube vyšinutú ženu, ona je však pevne rozhodnutá využiť svoje detailné znalosti lietadla a svoju dcéru nájsť.

Hoci nemecký režisér Robert Schwentke nepatrí práve medzi veteránov filmového thrilleru, prejavuje sa ako sebaistý a cieľavedomý filmár a Letový plán patrí medzi solídnych zástupcov svojho žánru. Dôsledne využíva interiéry lietadla, ich stiesnenosť a uzavretosť. Ďalším zdrojom napätia je neistota, či si Kyle svoju dcéru naozaj iba nevysnívala. Táto psychologická stránka filmu funguje výborne, a to hlavne zásluhou Jodie Foster – jej postava balansuje na hranici príčetnosti a dokáže byť nečitateľná, no zároveň presvedčivá.


Scenáristi to však trošku prehnali s naťahovaním diváka. Spolu s pani Prattovou vyčerpávajúco skúmajú všetky možné vysvetlenia Juliinho zmiznutia, a tak sa uprostred filmu postupne stráca tempo. Posádka spolu a príslušník letovej ochranky robia všetko možné, len aby uchlácholili vydesenú a podozrievavú matku, a niektorí diváci sa môžu pristihnúť, ako si spolu s cestujúcimi šomrú “nech už dá tá hysterická ženská pokoj”.
Po rozriešení otázky, či Julia vlastne existuje, sa však dej opäť rozbehne do zdravo napínavého finále. Akčné scény sú spracované s maximálnou zručnosťou a perfektnou súhrou réžie, kamery a strihu. Kyle sa musí rozhodovať v obrovskej časovej tiesni a jej napätie preskakuje z plátna do hľadiska tak, ako to má pri filmoch tohto typu byť. Po vyvrcholení deja nasleduje skromne poňatý záver bez zbytočného sentimentu, čo treba tvorcom kvitovať.


Na príjemnom zážitku majú okrem Jodie Foster zásluhu aj ostatní herci. Sekundujú jej najmä Peter Sarsgaard v úlohe “letového ochrankára” a Sean Bean ako kapitán posádky. Ani herci spomedzi letušiek a cestujúcich sa však nedajú zahanbiť a u nikoho sa nedá hovoriť o vyložene rušivom výkone. Vizuálna stránka filmu, ako aj ruchová stopa sú tiež prvotriedne spracované. Mnoho záberov je komponovaných s dôrazom na výtvarný efekt, takže Letový plán je aj z tohto hľadiska kvalitná komerčná zábava.
Po odchode z kina sa vám však v hlave začnú objavovať drobné všetečné otázky a s postupom času rastú a rastú, až nakoniec zistíte, že celý príbeh Letového plánu dosť kríva a je založený na niektorých „veeeľmi“ pochybných predpokladoch. Od toho sa následne odvíja aj to, aký bude váš výsledný hodnotiaci názor. Diery v komplikovanom scenári niekomu nevadia, pokiaľ je primárny zážitok v kine “našlapaný” a adrenalín ako-tak prúdi. Iní by najradšej zaškrtili producenta aj scenáristu a zakázali ďalšie premietanie. Osobne sa radím skôr do prvej skupiny – podľa mňa sa tento film pohybuje v rámci únosnej miery diváckej zhovievavosti. Je to fajn jazda, ale analytický prístup radšej zanechajte pri stánku s pukancami...
Flightplan (USA, 2005, 98 min.) Réžia: Robert Schwentke. Scenár: Peter A. Dowling, Billy Ray. Kamera: Florian Ballhaus. Hudba: James Horner. Hrajú: Jodie Foster, Peter Sarsgaard, Sean Bean, Kate Beahan, Marlene Lawston, Michael Irby