Staršie ročníky môžu opäť nachádzať jesenný sexepíl života v urputne predvídateľnom dôchodcovskom príbehu. S filmom Lepšie teraz ako nikdy (And So It Goes) dokázal Rob Reiner opäť ukážkovo neprekročiť svoj tieň (Kým si po nás príde, Znova chuť žiť) a režisérsky rutinne spracoval scenár Marka Andrusa (Tak dobre, ako sa len dá), ktorý odkazuje na neuveriteľný talent zavesiť Douglasovi a Keatonovej na nos totálne rozleptaný príbeh dôchodcovskej lásky.

KINEMAVIDEO3248.
Divákovi zostáva čerpať z Douglasovej charizmy v nedbalom outfite mrzutého realiťáka a z decentného šarmu dokonale obetavo nastajlovanej Diane. To, že sa na pľace strieda niekoľko ďalších postáv, neznamená nič viac, než dôkaz ich sekundárnosti; všetko vzhliada k počínaniu a hereckej aure oboch ústredných postáv, aby sa disponibilný čas hollywoodskeho celovečeráku multiplexovo vhodne využil.

Orena Littleho (Michael Douglas) čaká predať svoj posledný dom. Po dlhej kariére realitného makléra plánuje opustiť prostredie, kde stratil milovanú manželku a vychoval svojho jediného syna. Dočasne obýva (a vlastní) apartmánový dom Little Sangri-la. Nájomníkom dáva patrične najavo svoju nevraživosť k ohľaduplným medziľudským vzťahom, deťom, k ich snahe celkovo spolu príjemne vychádzať napriek rôznym životným situáciám. Všetko plynie v príbehovom vákuu, kde sa žiadna z udalostí nejaví ako žiadaná dejová rozbuška. Do úmoru sa zoznamujeme s Orenovým officom, jeho jedinou spriaznenou dušou, kolegyňou Claire – rovnakým cynikom ako on a, samozrejme, s osudom ovdovelej plačky Leah (Diane Keaton), ktorá sa pravidelne chodí melodramaticky vyspievať do neďalekého lokálu, aby aspoň ako barová speváčka pocítila, že po manželovej smrti za niečo stojí.Zrazu sa na scéne zjaví Orenov nevydarený syn Luke s tým, že putuje na krátky čas do väzenia. Otcovi prischýna na niekoľko mesiacov rola deda Lukovej takmer 10-ročnej dcéry Sarah. Tušíme správne, dievčatko zafunguje ako očakávaný dejový zlom - medzi uhundraným Orenom a láskavou Leah nastáva požadovaná zbližovacia fáza...

Lepšie teraz ako nikdy presne spadá do kategórie oddychovej seniorskej produkcie. Ľudskú nedokonalosť v postarších telesných i duševných schránkach vďačne ospravedlníme, veď dôchodcovský vek už s človekom čo-to narobí. Základné priestorové východisko obmedzuje pôsobnosť účinkujúcich na pomerne malom výbehu, pretože práve v tom sa mal scenáristicky Mark Andrus vyzvŕtať a ponúknuť protagonistom psychologicky presvedčivejšie rozohrávané partie.
V And So It Goes nudou zaváňa už samotný názov filmu, darmo sa autori spoľahli na Douglasov herecký glanc, s akým pútava divákovu pozornosť – profánne dialógové repliky v jeho aj v Keatonovej prípade spolu s nevynaliezavým dejom definitívne pochovávajú akúkoľvek možnosť dať šancu iskriacemu nadhľadu či spoznať prevarený žáner romantickej komédie o senioroch v novom svetle. Film jednoducho nie je zhovievavo rozkošný, ale atakujúco zacyklená zlepenina trpko ťažiaca zo zvučných hereckých es.