Dobrý deň pán policajt. Môžem vás s niečím pomôcť? Samozrejme, nech sa páči. Prinesiem vám kávu? Ani čaj? Nie, ďakujem, radšej postojím. Čo sa stalo? Manžel nie je doma. Nejde oňho? O koho? Čo spravila? Prosím? Prostitúcia? To je obrovský omyl pane, uisťujem vás. Isabelle je poctivá študentka, ktorá si privyrába doučovaním. Určite ste sa pomýlili! Samozrejme, že si s vami pozriem záznamy z bezpečnostnej kamery hotela – aspoň sa presvedčíte na vlastné oči, že to nie je moja dcéra,..., Nie, to nie je ona! Musia sa len veľmi podobať. Sú si podobné, to je zjavné, teda sú dosť rovnaké. Skutočne si neprosíte kávu, čaj? A sušienky? Áno, máte pravdu, radšej si sadnem. Trochu sa mi zatočila hlava.

KINEMAVIDEO1997.Nový film Françoisa Ozona prekonáva klišé, na základe ktorého prostitútka pochádza z chudobných pomerov a dobýva chodníky pri hlavnej ceste v krikľavej minisukni. Hlavná hrdinka Isabelle pochádza zo zabezpečenej mestskej rodiny a svoju „brigádu“ realizuje súčasnejším spôsobom – prostredníctvom telefónu a sociálnej siete. Režisér/scenárista glosuje vytváranie si neosobných, chladných vzťahov prostredníctvom internetu podobne presne ako pred rokom Steve McQueen v Hanbe.
„Nezaujímala ma špecificky mladosť, ale adolescencia, obdobie hormonálneho vývoja, bez strachu, kedy sa všetko zdá možné,“ vyjadril sa Ozon pre denník Libération. Len 17 patrí v jeho kvalitatívne kolísavej tvorbe k tým zaujímavejším a hlbšie spracovaným titulom. Vďakabohu sa nepokúša o lacný humor v štýle Profesionálnej manželky alebo 8 žien. Nový film zaujme hlavne z hľadiska jeho sociálneho presahu a kritiky vývoja komunikácie.

Len 17 je ďalším zo série „hororov pre rodičov“ – akým bol napríklad aj Musíme si pohovoriť o Kevinovi. Novinka je spočiatku vyrozprávaná ležérne, opisujúc príjemné chvíle rodinnej dovolenky a následne veľavravne členená na celky nazvané podľa ročných období. Tempo deja naberie od druhej tretiny stopáže obdivuhodnú dynamiku, napriek tomu, že sa do veľkej miery opiera o dialógy medzi postavami.
Príbeh filmu napísal Ozon nepredvídateľne a napínavo – vďaka čomu môže divák osud Isabelle tušiť len hmlisto. V závere ostanú jej zámery naznačené, ale divák ich svojou inteligenciou a empatiou dokáže uspokojivo uzavrieť. Nejednoznačnosť dotvára herecký výkon hlavnej predstaviteľky Marine Facth, ktorá si nedospelý a mierne anorektický zjav asi priniesla zo sveta modelingu. Ozon vďaka tomu vytvára v mnohých scénach novodobú Lolitu nevedome pútajúcu pozornosť starších mužov. Poteší aj prítomnosť starnúcej „femme fatale“ Charlotte Rampling (Bazén, Melanchólia) v epizódnej úlohe. Využitie pesničiek od Crystal Castles alebo M83 podfarbuje atmosféru konkrétnych scén – napríklad diskotéky – na rozdiel od trochu pre-dramatizovaných orchestrálnych skladieb Phillipea Rombiho. Sú síce nádherné, ale citovo vydierajúce.

„Nie, nechcel som šokovať, myslím, že je to film spravodlivý a vysvetľujúci pocity,“ vysvetlil Ozon rádiu Europe 1 počas tohtoročného festivalu v Cannes. Na rozdiel od (Zlatou palmou oceneného) Života Adéle sa francúzsky kolega nesnaží v prvom rade upútať pozornosť pornografickými scénami, erotika a téma prostitúcie iba ilustruje povahu hrdinky a jej obsesívnu snahu vyhnúť sa hlbšiemu citovému vzťahu. Z obdobia nestability a sexuálneho seba objavovania Isabelle nachádza vlastný útek. Do akej miery hrajú v tomto filme úlohu peniaze? Snaží sa režisér v mnoho-vrstevnatej psychologickej dráme naznačiť, že si jeho hrdinka hľadá ideálnejšiu verziu rodiny, ktorej sa túži vzdať? Jeune & jolie (Francúzsko, 2013, 95 min.)Réžia: Francois Ozon. Scenár: Francois Ozon. Hrajú: Marine Vacth, Géraldine Pailhas.