Letné dni sa v La Ciotat na francúzskom pobreží Stredozemného mora vlečú pomaly a ospalo. La Ciotat, totiž, nezdieľa lesk a slávu svojich neďalekých „bratov“ Nice, Cannes či Marseille. Je to len unavené prístavné mesto, ktorého niekdajšia priemyselná sláva sa spolu s prosperitou miestnych lodeníc dávno pominula a nenašlo nič, čo by mu udalo nový smer. Rovnako bezcieľne a neurčito pôsobia aj jeho mladí obyvatelia – Antoine, Etienne, Bouba, Malika, Lola, Benjamin a Fadi, ktorí sa rozhodli svoju letnú prax stráviť v krúžku tvorivého písania pod vedením spisovateľky Olivie Dejazet. Počas pravidelných stretnutí však postupne okrem svojho talentu odkrývajú aj čosi iné – nepríjemne intímny náhľad na príčiny a dôsledky multikultúrneho „dusna“ v dnešnej francúzskej spoločnosti.

Hlavným hrdinom snímky Lekcia režiséra a scenáristu Laurenta Canteta, ktorá sa dostala aj na festival v Cannes, je tichý a samotársky Antoine (Matthieu Lucci). Kým niektorí z jeho kolegov na kurze sa netaja tým, že sú tam len z pohodlnosti či vypočítavosti, zdá sa, že Antoina cieľ napísať spoločnými silami ozajstný detektívny román naozaj zaujíma. Nápady, ktoré do skupiny prináša sú však, mierne povedané, nekonvenčné - plné krvi, chladného násilia a provokatívnych narážok na národné menšiny.
Kým ostatných nádejných spisovateľov (je medzi nimi černoch aj Arabi) Antoinovo správanie znechucuje a uráža, v spisovateľke Olivii (Marina Foïs) prebúdza zvedavosť. Začína pátrať po tom, kým Antoine v skutočnosti je, ako žije a čo motivuje jeho zvláštne konanie. Jej pátranie sa však rýchlo stane až nebezpečne osobným a odhalí veci, na ktoré možno ani sama nie je pripravená.
KINEMAVIDEO4707.
Film Lekcia skutočne zo všetkého najviac pripomína akúsi lekciu či sledovanie panelovej diskusie. Formálne ide takmer výlučne o konverzačku v pomerne úzkom a uzavretom kruhu postáv, ktoré sa stretávajú na rovnakých miestach a rozvíjajú rôznymi smermi tie isté úvahy. „Lekcia“ je to však aj z čisto diváckeho pohľadu – hoci má film silnú a aktuálnu myšlienku, ktorá vás v konečnom dôsledku skutočne obohatí, prekúsať sa ním nie je úplne jednoduché. Asi ako prednáškou fundovaného odborníka, ktorý má síce čo povedať, ale nie je si celkom istý, ako na to.
Pokiaľ ide o nejaký „hmatateľný“ dej, v Lekcii je ho veľmi málo. S výnimkou niekoľkých náznakov hraničných situácií (ktoré však vždy ostanú v náznakoch) sa tu všetko podstatné odohráva v tichom vákuu hláv jednotlivých postáv – predovšetkým Antoina, v ktorom napriek nespornej charizme očividne drieme niečo nebezpečné a desivé. Trochu odcudzujúcim prvkom snímky je jej silné previazanie na konkrétnu lokalitu, v ktorej sa odohráva.

Veľký priestor dostáva história mesta La Ciotat a jeho lodeníc, v ktorých kedysi prebehli krvavé stávky. Akosi intuitívne síce chápeme, že sa tieto udalosti na obraze dnešnej miestnej komunity (ktorú reprezentujú Antoine a ostatní) podpísalo. Spôsob, akým film tieto informácie predáva divákovi je však suchý a odťažitý, sprostredkovaný voľným rozprávaním mladých postáv, ktoré ho sami nezažili, alebo letmou exkurziou po samotných lodeniciach. Ťažko, skrátka, s odstupom slovenského diváka doceniť ich presah a význam.
Režiséra Laurenta Canteta môžete poznať najmä vďaka Zlatou Palmou ovenčenej dráme Medzi stenami, ktorá sa odohráva v prostredí školy s problematickou mládežou. Svojim spôsobom na svoj najslávnejší počin režisér v Lekcii naväzuje, aj tentokrát je v centre jeho záujmu práve problematický Antoine ako reprezentant mladého krídla francúzskej ultra-pravice. Je to mladík z demotivovanej „bielej“ robotníckej triedy, ktorá po úpadku priemyslu vo svojom meste živorí na okraji spoločnosti.
Z nudy a nedostatku podnetov sa pohráva s myšlienkami na násilie, šľachtí svoje telo, no dušu má celkom vyprahnutú a jediné, po čom naozaj túži je dostať sa do armády, k zbrani a skutočnej „akcii“. Paradoxne je to však zároveň celkom citlivý a inteligentný mladík, ktorý má rád deti, plávanie aj knižky, a tak diváka núti odstrihnúť sa od stereotypných pohľadov na komunitu, ktorú reprezentuje.

Antoine je nesporne zaujímavá postava a film prostredníctvom neho prináša celkom originálne pohľady na témy ako je terorizmus, rasizmus, násilie, zmätok a názorové prázdno postmileniálnej generácie. Najmä jeho posledný monológ sa naozaj podaril, jeho obsah je vlastne skutočnou pointou celého filmu. Cantet sa však tento odkaz rozhodol zaobaliť zbytočne prekomplikovanou a samoúčelnou štruktúrou (neisto napojená problematika vzťahu umenia a násilia, suchopárna forma hyper-realistických diskusií, a tak ďalej), ktorá tento zámer od diváka len zbytočne vzďaľuje.
Nik vám nemôže zazlievať, ak sa miesto toho budete sústrediť na očakávanie vývoja oveľa výraznejších zápletiek – napríklad, iskrenia medzi spisovateľkou v najlepších rokoch a mladým čudákom, alebo fyzickej eskalácie napätia medzi multikultúrnym osadenstvom kurzu. V týchto smeroch vás však čakajú len slepé uličky…
L'atelier (Francúzsko, 2017, 113 min.)Réžia: Laurent Cantet. Scenár: Robin Campillo, Laurent Cantet. Hrajú: Marina Foïs, Matthieu Lucci, Florian Beaujean, Mamadou Doumbia, Warda Rammach...