Český režisér Milan Cieslar (Dažďová víla, Duše jako kaviár) nakrútil novú komediálnu drámu. Zvolil prozaický názov Láska je láska. Podobne prozaicky plynú aj príbehy hlavných postáv. Slepá dievčina túži spoznať ozajstnú lásku. Matka si nechce za žiadnu cenu pripustiť, že jej syn je gay. Rómsky chlapec sa snaží vymaniť sa zo zaužívaného obrazu o jeho spoluobčanoch. A staršia dáma si svojsky za pomoci konope lieči Alzheimera.


Cieslar stavil na známe herecké tváre, do rôl mladých predstaviteľov dosadil nováčikov. Láskavý dedko Vlastík (Petr Nárožný) sa stará o svoju nevidomú vnučku Marušku (Aneta Krejčíková). Tá netuší, že jej vysnívaný modrooký blonďák je v skutočnosti mladý Cigán. (Maciej Cymorek). V susediacej rodinke to zasa vrie na tému sexuálnej orientácie. Workoholickej matke Zdene (Simona Stašová) sa podarí nachytať syna Honzu (Petr Vančura) pri bozkávaní sa s učiteľom. Jeho možnú homosexualitu si nechce pripustiť, hoci otcovi Karlovi (Ondřej Vetchý) – bývalému ligovému futbalistovi a momentálne typickému gaučovému futbalovému fanúšikovi - to vôbec nevadí.  Vlastík stretáva svoju dávnu spolužiačku Libušku (Eliška Balzerová), ktorú zadrží polícia pre pestovanie marihuany, a spolu objavujú čaro lásky v jeseni života. Príbehy sú navzájom posplietané, ako sa už v českých komédiách stalo dobrým zvykom.  Do popredia vystupujú klišéovité problémy dnešnej spoločnosti – rómski, telesne postihnutí či inak sexuálne orientovaní spoluobčania. Samozrejme, úsmevne dosadená je populárna konzumácia trávy.

Hneď v úvode sa nám dostane ponaučenia, že „správne vidíme len srdcom. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné.“ Po citácii Exupéryho Malého princa sa ocitáme v dobrácky humorných i vážnejších situáciách. Hereckí ťahúni (Nárožný, Stašová, Vetchý, Balzerová) predkopávajú pôdu mladším kolegom. Tí poslušne zapĺňajú príbehové prostredie svojimi jednostranne kladnými a plochými postavami. Scenár Martina Horského opatrne vyťahuje svoje hracie karty, no tromfom nie je ani jedna. Manželský tandem Stašová-Vetchý nás uistí o hereckých kvalitách zúčastnených, predstaviteľ ich syna Petr Vančura už menej. Úloha slepej Marušky núti Krejčíkovú zabrúsiť do dramatickejších polôh, ktoré sa však utápajú v lacných romantických scénach s mladým Rómom. Príbehy postáv sa pravidelne striedajú, slabo pointované úsmevné scény striedajú tie vážnejšie (snaha o okradnutie slepého, posmešky na úkor rómskej menšiny).  Nárožný  je miestami až neúnosne láskavým deduškom, na nohy sa ho snaží postaviť vrstovníčka Balzerová.

Láska je láska. Milan Cieslar o tom utvrdzuje v každej minúte filmu, kde nezáleží na pohlaví, veku či rase. Divák si  v kine predovšetkým oddýchne, no nedostane sa mu toho správne nadávkovaného humoru či nadhľadu. Dejové zvraty sú príliš opatrné a očakávané.  Podobne opatrne vyznieva aj celý Cieslarov film Láska je láska.Láska je láska (Česká republika, 2012, 100 min.)Réžia: Milan Cieslar. Námet: Martin Horský. Scenár: Martin Horský. Kamera: Marek Jícha. Strih: Alois Fišárek. Hudba: Ondřej Brousek. Hrajú: Eliška Balzerová, Simona Stašová, Ondřej Vetchý, Petr Nárožný, Aneta Krejčíková, Rudolf Hrušínský ml.