Mená Macbeth či Lady Macbeth sa väčšine z nás spájajú s tvorbou britského dramatika Williama Shakespeara. Zdá sa však, že skôr ako o konkrétny dej alebo o svojrázne postavy ide čitateľom skôr o myšlienky a témy, ktoré v jeho dielach nachádzajú. A tých prináša Shakespeare viac než dosť. Majú nekonečný presah a napriek histórii sú aktuálne dodnes. Z námetov dokážu ťažiť stále ďalší a ďalší umelci.

Ruský spisovateľ Nikolaj Leskov svoju prózu Vidiecka Lady Macbeth uverejnil po prvýkrat v roku 1865 v časopise Echo, ktorého vtedajším šéfredaktorom bol F. M. Dostojevskij. Novela sa stala už podkladom viacerých pozoruhodných adaptácií. Kreatívne odkazy k pôvodnej novele nachádzame naprieč rôznym formám umenia. V novele našiel inšpiráciu pre svoju operu napríklad aj Dimitrij Šostakovič. V roku 1962 tému a príbeh do filmovej podoby s názvom Siberian Lady Macbeth pretavil poľský režisér Andrzej Wajda. Na Slovensku vyšiel text v roku 1967 v zbierke poviedok Vidiecka Lady Macbeth.
KINEMAVIDEO4238.
Najnovšou adaptáciou novely je viktoriánska kostýmová dráma Lady Macbeth, ktorá sa odohráva na severovýchode Anglicka v druhje poovici 19. storočia. Snímka mala premiéru na medzinárodnom filmovom festivale v Toronte v roku 2016. Réžie sa ujal William Oldroyd, ktorý vyšiel z divadelných kruhov. Na svojom konte však má už niekoľko kratších filmov. Britský režisér už Macbetha raz spracoval, a to v roku 2004 pre divadlo.
V roku 2012 stál za desaťminútovým filmom Christ's Dog, ktorý skúma človeka, smrť a brutalitu. O rok neskôr zrežíroval ďalšie dva krátke filmy Best a In Mid Wickedness. Na festivale krátkych filmov Sundance London za snímku Best získal cenu pre najlepši film. Jeho celovečerný debut Lady Macbeth zaujal svetové kritiky spracovaním ako aj komorným spracovním drsnej témy.
Príbeh uvádza diváka priamo do deja. V úvode sa kocháme anglickým, zdanlivo pokojným pohľadom na vidiek. Sme v roku 1865. Mladá nevesta stojí zahalená v čipkovanom závoji pred oltárom. Vydáva sa. Stáva sa manželkou Alexandra, ktorému ju spolu s malým pozemkom kúpil jeho otec Boris. Do kaštieľa prichádaza v očakávaní, nič sa však nedeje. Svadobná noc ostane nenaplnená. Bez fyzického kontaktu, bez nehy.

Vydatá Katherine a jej život v kaštieli upadá do monotónnosti, ktoré je podčiarknuté odbíjaním hodín v pravidelných intervaloch. Niektoré scény sa identicky opakujú, ako napríklad kráčanie slúžky po chodbách a následné odhŕňanie závesov v izbe jej novej panej. Akoby bola Katherine naozaj zviazaná v šnurovačke a korzete, do ktorého ju každé ráno služka Anna navlieka.
Monotónna pravidelnosť je narušená, keď Alexander odchádza na niekoľkotýždňovú cestu do rodinných baní, aby tam riešil urgentný problém. A odchádza aj svokor, do Londýna. Lady ostáva v ľudoprázdnych izbách sama. Zákaz opúšťať dom sa rozhodne porušiť. Pri jednej z potuliek lesom narazí na mladíka Sebastiana. Najprv jeho charizme a čaru odoláva, ale nakoniec podľahne. Pre svoj nový vzťah s paholkom, plný nespútanej vášne, je ochotná obetovať naozaj všetko. Je schopná ísť (doslova) aj cez mŕtvoly. Začne sa meniť.
Svoje priority sa odhodlá presadzovať autoritatívne ku všetkým – ku slúžke, k manželovi a v konečnom dôsledku aj k milencovi. Vzhľadom na ohraničenosť panstva ako aj danú dobu nerovný vzťah okoliu nemôže uniknúť. Tragédia visí vo vzduchu. Presne ako v príbehu Shakespearovho Macbetha. Tam síce konala hlavná dvojica kvôli upevneniu a túžbe po moci, tu (zdanlivo) pre lásku.
Hlavnú postavu lady Macbeth v celovečernom debute Williama Oldroyda stvárnila angličanka Florence Pugh, známa z mysterióznej drámy The Falling (2014). Počas deväťdesiatich minút takmer nezíde z plátna. Práve na jej herectve a emóciách film stojí. Jej prirozdenosť je herečkionou neodškriepiteľnou devízou a ako sa ukázalo aj režisérskym esom v rukáve. Svojej úlohy sa zhostila bravúrne. Práve ona je protagonistkou (a čiastočne aj antagonistkou) celého príbehu.

K výslednému vyzneniu tragického príbehu napomáha aj skvelá kamera, ktorá ticho pozoruje drámu v kaštieli. Silné herecké výkony a plastickosť charakterov Sebastiana, Alexandra, Borisa či slúžky Anny dotvárajú zvláštnu a v niečom trocha aj morbídnu atmosféru celej snímky. Postavy nestoja na mieste, ale prechádazjú osobným vývojom a katarziou, najmä Sebastian, ktorý z romantickej predstavy vytriezvie a nastolí Katherine zrkadlo.
Scenár napísala Alice Birch, ktorá sa v roku 2014 stala víťazkou George Devine award ako najsľubnejšia divadelná autorka. Britské médiá film charakterizovali ako tzv. viktoriánsky noir. Aj keď takúto kombináciu či pohrávanie sa so žánrami možno prisúdiť už samotnému Shakespeareovi.
Debut Williama Oldroyda je skvelým príkladom, ako sa dá nakrútiť nízkorozpočtový a súčasne veľký film. A to najmä témou. Napriek tomu, že konanie postáv je niekedy predvídateľné, film stojí za pozretie. A nie je len pre ženy. Práve v dvojici sa bude film lepšie reflektovať. Otvorený dialóg o témach, ako postavenie ženy v spoločnosti alebo iný pohľad na rasovú otázku, je viac než žiaduci.
Lady Macbeth (UK, 2016, 89 min.)Réžia: William Oldroyd. Scenár: Nikolai Leskov novela, Alice Birch. Hrajú: Florence Pugh, Christopher Fairbank, Cosmo Jarvis