Dnes už nie je ojedinelým prípadom, že sa herečka, herec či scenárista posadí na režisérsku stoličku a vyskúša si iný uhol pohľadu. Za hercov spomeňme napríklad Seana Penna so skvelým Útekom do divočiny či Georgea Clooneyho a jeho Dobrú noc a veľa šťastia. K najnovším príkladom patrí debut mladej americkej herečky Grety Gerwig – Lady Bird. Hoci Greta Gerwig už režijne vypomáhala na Nights and Weekends (2008) a pre Frances Ha (2012), v ktorom si zahrala hlavnú úlohu, napísala aj scenár, Lady Bird je jej prvým autorským filmom.

V súvislosti s nadchádzajúcim udeľovaním Oscarov (4. marec 2018) sa slovné spojenie Lady Bird skloňuje v nomináciách niekoľkokrát – najlepší film, najlepšia režisérka, najlepší pôvodný scenár, najlepší ženský herecký výkon a najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Z Lady Bird sú nadšení nielen diváci, ale aj odborná kritika. Na hodnotiacom portáli Rotten Tomatoes si film drží historický rekord za najdlhšie obdobie len a len pozitívnych recenzií. Rotten Tomatoes však zoskupuje amerických kritikov, ktorí na rozdiel od Európanov vnímajú filmovú reč, rôzne popkultúrne odkazy, či geopolitickú situáciu predsa len trochu inak.
KINEMAVIDEO4500.
Dej filmu je takmer triviálny. Príbeh dievčaťa, ktoré na prahu dospelosti hľadá samú seba a má, ako tomu medzi rodičmi a deťmi často býva, problematický vzťah so svojou matkou. Christine, ktorá si pre zvýšenie svojej zaujímavosti vymyslela pseudonymom „Lady Bird“, má sladkých sedemnásť a premýšľa, kam sa prihlásiť na vysokú školu a ako sa dostať preč z malého mesta, bohom zabudnutého Sacramenta. Aktuálne navštevuje posledný ročník katolíckej školy, no ďalšie vzdelávanie na kresťansky orientovaných školách, a ešte k tomu v rodnom meste, jednoznačne odmieta. Sníva o New Yorku – meste umelcov.
Rovnako túži aj po láske. Najprv s Dannym (Lucas Hedges – Miesto pri mori, Tri bilbordy kúsok za Ebbingom) z divadelného krúžku, s ktorým romanticky sníva sen na spoločnej hviezde a neskôr zase s rebelským intelektuálom Kyleom (Timothée Chalamet – oscarová nominácia za romancu Daj mi svoje meno), pre ktorého je schopná vymeniť najlepšiu kamarátku, začať fajčiť balené cigarety či pritakávať na každú hlášku proti systému. Zmenu lások si zaznamenáva typicky dievčensky – preškrtnutím starého a pripísaním nového aktuálneho mena fixkou nad posteľ.

Niektorí kritici Lady Bird prirovnávajú k tematicky podobnému „coming-of-age“ filmu Chlapčenstvo (2014), v ktorom režisér Richard Linklater sledoval dospievanie chlapca od šiestich rokov do plnoletosti. Lady Bird zachytáva turbulentné dospievanie len počas jedného roka, kedy Christine zažíva prvý sex, získava vodičský preukaz a je aj prijatá na vysokú školu. Oba filmy končia podobne, prvými minútami na slobode na vysnívaných univerzitách a dojímavou rozlúčkou s matkou.
V hlavnej úlohe filmu dominuje írsko-americká herečka Saoirse Ronan (objavená režisérom Joeom Wrightom pre úlohu Briony vo filmovej adaptácii novely Iana McEwana Pokánie). Jej Lady Bird je autentická a prirodzená. Divák sa do jej emócií vie ľahko vnoriť. Podobne treba oceniť aj predstaviteľku matky Laurie Metcalf. Ich vzájomné slovné výmeny sú presné a bezchybne odpozorované zo života, umocnené autentickým herectvom. Za zmienku stojí spoločné počúvanie kazetovej nahrávky Ovocia hnevu v aute hneď v úvode filmu, ktorú si, obe dojaté v slzách, užívajú. Po jej skončení sú si však v sekunde vo vlasoch. Energická a impulzívna dcéra otvorí dvere idúceho auta a radšej zmizne. Alebo dojímavý rozhovor pri spoločnom nákupe plesových šiat. Matka sa po všelijakých výčitkách začne k dcére, ktorá je v kabínke, prihovárať, že jej nevadí, ako sa správa, ale že jej praje, aby sa stala tou najlepšou verziou samej seba. Vtedy polooblečená Lady Bird otvorí dvere a spýta sa: A čo ak som tou najlepšou verziou práve teraz?
Film je láskavý, popretkávaný rozvážnym humorom a ženským pohľadom. Lady Bird s empatickou hravosťou popisuje radosti a smútky dospievania, ktoré zažil pravdepodobne každý z nás. Dotkýna sa aj vážnejších problémov (homosexualita, sociálne rozvrstvenie spoločnosti, nezamestnanosť, predmanželský sex, cirkevné školstvo, adoptovaný brat), na ktoré však pozeráme očami mladej Christine a očami jej (amerických) vrstovníkov. Problém zaznamenáme, vysporiadame sa s ním a ideme ďalej. Máme sedemnásť.

Scenár je zostavený ako mozaika rôznych životných situácií. Niekomu sa (právom) môže zdať až príliš obyčajný, ktorý už videl toľkokrát. Všetky postavy a situácie, ktoré utvárajú Christinin život, však majú svoj dôvod, vykresľujú hlavnú hrdinku a posúvajú ju vpred, menia ju. Christine dospieva práve vďaka nim. Každá z postáv pôsobí našťastie realisticky (okrem učiteľa telocviku, ktorý režíruje so študentmi novú divadelnú hru). Aj hlavná hrdinka uzavrie vo filme svoj životný oblúk. Z malej Lady Bird sa stane veľká Christine. Scenár prekvapuje tým, že vlastne neprekvapuje. Akoby tušíme, kam to pôjde ďalej, ale práve tým to celkovému vyzneniu filmu prospieva.
Lady Bird má svižné tempo, zaujímavý strih a výborný soundtrack. Päť oscarových nominácií je adekvátny počet, avšak z filmu nečuší také nadšenie, ako sa o ňom všade hovorí. Snímka je až príliš epizodická. Niektoré udalosti sú silnejšie a lepšie vystavané, iné sú slabšie. Dej plný vypointovaných scén ako celok trocha hapruje, čo na druhej strane nadľahčuje striedma stopáž. Takže tí, ktorí čakajú veľmi inovatívne kino, budú pravdepodobne sklamaní. Lady Bird však určite stoji za pozretie. Otázne je, či časom nezapadne prachom.
Lady Bird (USA, 2017, 94 min.)Réžia: Greta Gerwig. Scenár: Greta Gerwig. Hrajú: Saoirse Ronan, Laurie Metcalf, Tracy Letts, Lucas Hedges, Timothée Chalamet...