Ak si pamätáte prvý diel Labyrintu alebo recenziu spred roka, spomeniete si na relatívne žánrovo nevyrovnaný celok, ktorému však nechýbal jeden element: mystérium od začiatku do konca. Skrátka ste nemali poňatia o tom, čo sa väčšinu času deje, ale bolo to pomerne dobre natočené a tempo bolo solídne. Dvojka opäť strieda žánre, divák často tápe v deji, ale s väčšou stopážou prišli i vyššie nároky.

Dejovo nadväzujeme na finiš jednotky: hrdinov po úteku z labyrintu zachráni istá zásahovka, dozvedia sa, že sú súčasťou istého experimentu a teraz majú prežívať v novom zoskupení. Lenže Thomas a jeho družina zistia, že niečo tu nesedí a po hroznom objave sa rozhodnú zdrhnúť za každú cenu: hoci aj do nevľúdneho Zhoreniska. Partia putuje, odhaľuje ďalšie časti apokalyptického sveta, prežívajúcich ľudí v divočine a dúfa, že tam ďaleko v horách narazí na novú nádej. Možno sa raz postavia proti SKAZE, ale potrebujú potenciálnych spojencov, možno sebe podobných, azda aj lepšie pripravených...
KINEMAVIDEO3654.
Zhorenisko nemá tradične ľahkú úlohu – ako druhý diel trilógie si musí poradiť so zlomkom deja a nedoručí divákovi prvotné nadšenie z nového sveta, ani uspokojujúci finiš s megafinále. Je to cítiť: kto nevidel jednotku, je stratený, lebo sa tu vrstvia neznáme pojmy a nie každý sa stotožní s premisou sladkej nevedomosti. Osobne mi imponuje, hoci trvá viac ako dve hodiny.
Čo sa vo svete deje? Sú tu divné pokusy, infikované rasy (ľudia či nie?), SKAZA i kus odboja, každú polhodinku dorazíme do novej destinácie s podivnými obyvateľmi, čo nás posmeľuje v odhaľovaní, ako ľudia v budúcnosti žijú – a že v divočine sa akosi prežiť dá. Je to ostrý kontrast oproti jednotke s izolovanou skupinou hrdinov v bohatom prostredí labyrintu. Tu je prostredie zdevastované, ale typy obyvateľov veru bizarné. Ale scenár sa snaží sypať tajomstvá: o svete, SKAZE, akú rolu majú vlastne mladí označení ľudia? Rysuje sa tu idea o nejakom lieku, ale neviete, na čo má slúžiť, či kto ho vyvíja. A nedozviete sa veľa...

Hrdinovia stále putujú, ale akoby bez cieľa a znie to nepresvedčivo najmä pri dialógoch, lebo sa zúžia na dva typy: neustále pokrikovanie, že treba niekam utekať a opakované otázky na lídra Thomasa, či má nejaký plán. Nové prostredie nemá istú logiku ako Labyrint: to bola hra so skupinou i divákom, kde sme hľadali systém. Zhorenisko je pošmúrny kus sveta, kde radi objavíme niečo nové, ale už to nemá taký cveng. Je to cítiť aj na hereckých výkonoch mladej skvadry: zatiaľ čo v jednotke ste mohli chváliť každého herca (od Dylan O’Briena cez Kayu Scodelario po Thomasa Brodie-Sangstera), tu skôr vyšumia do pustatiny či solídneho množstva akcie. Najmä Dylan a Kaya akosi zanikajú v hluku a pomerne dunivom soundtracku, ktorý síce nie je ničím inšpiratívny, ale hodí sa sem.
Nudiť sa rozhodne nebudete, autori pochopili, že sme síce na prázdnom Zhorenisku, ale treba nájsť dosť elementov na oživenie a najmä akciu. Tak sa uteká najprv zo základne, od prvej vonkajšej hrozby a príde čas aj na prepady, prestrelky a otvorené akčné finále (snáď by ste nečakali od druhého dielu uzatvorenie, keď nás na Valentína 2017 čaká trojka). Niekedy je akcia rýchla a uvítal by som zopár efektných spomaľovačiek, akosi sa mi nechce veriť, že chaloši z Labyrintu už ovládajú celý arzenál. Alebo by nebolo odveci chytiť do ruky gamepad a zahrať si interaktívnu verziu...

Omieľanie tajných plánov SKAZY, úteky a akcie – no aj stále meniaci sa žáner. To sú devízy dvojky Labyrintu. A zatiaľ čo jednotka bola drámou, hororom i akciou, tu sa opäť dostávame do iného módu a často víťazí survival akčný horor a la Resident Evil. Žánrova neurčitosť pretrvala, ale sledovať x-tú verziu naháňačky so zombies kombinovanú s treskúcou akciou... Cítiť premenlivé momenty kvality, aj neutíchajúcu zvedavosť zistiť, čo sa v tomto svete stalo a kam hrdinovia smerujú. Dĺžka 131 minút je nečakane veľká nálož, ale dobre. O bod menej kvôli fádnejšiemu vyzneniu – ale na trojku sa teším.
 
Maze Runner: The Scorch Trials (USA, 2015, 131 min.)Réžia: Wes Ball. Scenár: T.S. Nowlin, James Dashner. Hrajú: Dylan O'Brien, Kaya Scodelario, Thomas Brodie-Sangster