|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. 05. 2008
Kým si po nás príde
Ľudský život má svoj začiatok a má svoj koniec. Niekedy ten koniec príde náhle, inokedy sa ohlási ako choroba, ktorá zo života urobí záležitosť na určitý čas. Čo potom? Čo od momentu, keď lekár oznámi, že zostávajú len mesiace, možno rok? Pokúsiť sa všetko zvrátiť a celú svoju energiu vložiť do liečenia alebo si posledné chvíle vychutnať naplno a skúsiť stihnúť to, čo sa nepodarilo za roky pred tým?
Jacka Nicholsona a Morgana Freemana pokojne môžeme nazvať hereckými stálicami, čo bez nejakej ujmy na dobrej povesti prechádzajú rolami vo filmoch rôznych kvalít. Hoci ani oni sa nevyhli slabším filmom, ich herecká minulosť je celkom bohatá na zaujímavé role, ktoré ako sú rôznorodé, tak sú si (v poslednej dobe) podobné. U Nicholsona sú to protivní, arogantní chlapíci, ktorých si aj tak napokon (veľmi svojsky) obľúbite, respektíve si na nich zvyknete a tešíte sa, že dotyčná postava nie je váš sused, milenec či nebodaj (starý) otec. No a u Freemana sú to postavy mentorov, či iných mužov oplývajúcich múdrosťou. Niet divu, že Edward Cole je presne tým arogantným, protivným starým chlapom a Carter Chambers pozná odpovede na všetky otázky televízneho kvízu (Riskuj! a pod.).
Títo dvaja chlapíci sa stretnú v jednej nemocničnej izbe, s obdobnou diagnózou a aj prognózou. Ostáva im šesť mesiacov, možno rok života. Čo teraz? Šesť mesiacov nie je veľa času, najmä ak počas nich chcete stihnúť veci, ktoré sa nepodarilo zrealizovať za posledných 45 rokov. No nie je to ani málo. Treba byť ale systematický, a tak si Chambers spíše krátky zoznam, ktorý pokrčí a zahodí. Ak ho chcel navždy pochovať, mal hádzať ďalej, alebo trhať. V Coleových rukách na zoznam pribudne pár jednorazových pôžitkov, ale najmä, ten starý protivný chlap trvá na jeho realizácii. Slovo dá slovo a dvaja muži nad hrobom vydajú na cestu okolo sveta, aby si užili a tak trochu ešte na poslednú chvíľu zmúdreli. Scenár Justina Zakhama, zrealizovaný v priebehu pár týždňov, by síce zniesol nejaký ten čas na dozretie, no spôsob, akým je realizovaný, zahládza jeho „papierovosť“. Reiner je jednoducho zručný režisér, ktorý si vie ustrážiť film natoľko, aby sa mu nerozpadol pod rukami, prípadne z neho vyžmýka nejaký ten bonus v podobe malého automobilového závodu, Chambersa počúvajúceho o kráse noci na Mount Evereste, či pravdy o káve Kopi Luwak.
Koniec – koncov, hra zabehaných, až archetypálnych, protikladov, ich dopĺňanie, vyvažovanie, ale i vzájomné ovplyvňovanie je zrejmé už pri letmom pohľade na ústrednú dvojicu. Každý má iné priority, iný vzťah k rodine, k práci. Starí páni postupne uvoľňujú informácie zo svojho života (najmä Cole) a sem tam upustia nejaké to múdro (Chambersov parket, hoci aj Coleovi sa občas podarí), ale hlavne si svoje posledné chvíle skutočne užívajú. Nech sa však na filmovom plátne deje čokoľvek, Kým si po nás príde je v prvom rade filmom Jacka Nicholsona a Morgana Freemana, ktorí si svoje postavy Colea a Chambersa skutočne vychutnávajú a je radosť sa na nich dívať. V zásade sa ani nemusia príliš namáhať, keďže postava Chambersa bola písaná priamo na Freemana, a to isté by sa pokojne dalo povedať aj o vzťahu Colea a Nicholsona. V prípade oboch pánov však svoje robí i herecká charizma.
Námet, ako ich ďalšie rozpracovanie Kým si po nás príde je filmové klišé ako vyšité a v rámci tohto typu „filmov o umieraní“ sa už len zriedkavejšie podarí vykúzliť niečo prudko originálne a skutočne zaujímavé, bez opakovania obohratých pesničiek o poučení a znovunájdení (rodinných) hodnôt. Našťastie aj vo filme občas platí, že opakovanie je matka múdrosti. A ak sa do toho vložia traja rutinne dobrí chlapi, ktorými Rob Reiner, Jack Nicholson a Morgan Freeman sú, nemusíte mať obavu z prudkého prepadu. Hoci v zásade niet čím prekvapiť, má Kým si po nás príde v sebe dávku čohosi, čo mu bráni stať sa otravným a nevýrazným. Jeho svižné tempo a profesionálne herectvo hlavných predstaviteľov z neho robí príjemný a vtipný film, ktorý treba pozerať a nerozoberať. Ako film sám poučí, občas si veci vychutnáme viac, keď o nich vieme menej.
The Bucket List (USA, 2007, 97 min.) Réžia: Rob Reiner. Scenár: Justin Zackham. Kamera: John Schwartzman. Strih: Robert Leighton. Hudba: Marc Shaiman. Hrajú: Jack Nicholson, Morgan Freeman, Sean Hayes, Beverly Todd, Rob Morrow, Alfonso Freeman, Rowena King.
Jacka Nicholsona a Morgana Freemana pokojne môžeme nazvať hereckými stálicami, čo bez nejakej ujmy na dobrej povesti prechádzajú rolami vo filmoch rôznych kvalít. Hoci ani oni sa nevyhli slabším filmom, ich herecká minulosť je celkom bohatá na zaujímavé role, ktoré ako sú rôznorodé, tak sú si (v poslednej dobe) podobné. U Nicholsona sú to protivní, arogantní chlapíci, ktorých si aj tak napokon (veľmi svojsky) obľúbite, respektíve si na nich zvyknete a tešíte sa, že dotyčná postava nie je váš sused, milenec či nebodaj (starý) otec. No a u Freemana sú to postavy mentorov, či iných mužov oplývajúcich múdrosťou. Niet divu, že Edward Cole je presne tým arogantným, protivným starým chlapom a Carter Chambers pozná odpovede na všetky otázky televízneho kvízu (Riskuj! a pod.).
Títo dvaja chlapíci sa stretnú v jednej nemocničnej izbe, s obdobnou diagnózou a aj prognózou. Ostáva im šesť mesiacov, možno rok života. Čo teraz? Šesť mesiacov nie je veľa času, najmä ak počas nich chcete stihnúť veci, ktoré sa nepodarilo zrealizovať za posledných 45 rokov. No nie je to ani málo. Treba byť ale systematický, a tak si Chambers spíše krátky zoznam, ktorý pokrčí a zahodí. Ak ho chcel navždy pochovať, mal hádzať ďalej, alebo trhať. V Coleových rukách na zoznam pribudne pár jednorazových pôžitkov, ale najmä, ten starý protivný chlap trvá na jeho realizácii. Slovo dá slovo a dvaja muži nad hrobom vydajú na cestu okolo sveta, aby si užili a tak trochu ešte na poslednú chvíľu zmúdreli. Scenár Justina Zakhama, zrealizovaný v priebehu pár týždňov, by síce zniesol nejaký ten čas na dozretie, no spôsob, akým je realizovaný, zahládza jeho „papierovosť“. Reiner je jednoducho zručný režisér, ktorý si vie ustrážiť film natoľko, aby sa mu nerozpadol pod rukami, prípadne z neho vyžmýka nejaký ten bonus v podobe malého automobilového závodu, Chambersa počúvajúceho o kráse noci na Mount Evereste, či pravdy o káve Kopi Luwak.
Koniec – koncov, hra zabehaných, až archetypálnych, protikladov, ich dopĺňanie, vyvažovanie, ale i vzájomné ovplyvňovanie je zrejmé už pri letmom pohľade na ústrednú dvojicu. Každý má iné priority, iný vzťah k rodine, k práci. Starí páni postupne uvoľňujú informácie zo svojho života (najmä Cole) a sem tam upustia nejaké to múdro (Chambersov parket, hoci aj Coleovi sa občas podarí), ale hlavne si svoje posledné chvíle skutočne užívajú. Nech sa však na filmovom plátne deje čokoľvek, Kým si po nás príde je v prvom rade filmom Jacka Nicholsona a Morgana Freemana, ktorí si svoje postavy Colea a Chambersa skutočne vychutnávajú a je radosť sa na nich dívať. V zásade sa ani nemusia príliš namáhať, keďže postava Chambersa bola písaná priamo na Freemana, a to isté by sa pokojne dalo povedať aj o vzťahu Colea a Nicholsona. V prípade oboch pánov však svoje robí i herecká charizma.
Námet, ako ich ďalšie rozpracovanie Kým si po nás príde je filmové klišé ako vyšité a v rámci tohto typu „filmov o umieraní“ sa už len zriedkavejšie podarí vykúzliť niečo prudko originálne a skutočne zaujímavé, bez opakovania obohratých pesničiek o poučení a znovunájdení (rodinných) hodnôt. Našťastie aj vo filme občas platí, že opakovanie je matka múdrosti. A ak sa do toho vložia traja rutinne dobrí chlapi, ktorými Rob Reiner, Jack Nicholson a Morgan Freeman sú, nemusíte mať obavu z prudkého prepadu. Hoci v zásade niet čím prekvapiť, má Kým si po nás príde v sebe dávku čohosi, čo mu bráni stať sa otravným a nevýrazným. Jeho svižné tempo a profesionálne herectvo hlavných predstaviteľov z neho robí príjemný a vtipný film, ktorý treba pozerať a nerozoberať. Ako film sám poučí, občas si veci vychutnáme viac, keď o nich vieme menej.
The Bucket List (USA, 2007, 97 min.) Réžia: Rob Reiner. Scenár: Justin Zackham. Kamera: John Schwartzman. Strih: Robert Leighton. Hudba: Marc Shaiman. Hrajú: Jack Nicholson, Morgan Freeman, Sean Hayes, Beverly Todd, Rob Morrow, Alfonso Freeman, Rowena King.
Kým si po nás príde
Autor: Kristína Aschenbrennerová
Zdroj: Kinema