Druhý celovečerný film gruzínskeho režiséra Georgija Ovašviliho (Druhý breh, 2008) opäť dobovo čerpá z rusko-gruzínskeho konfliktu. Po vyhlásení suverenity Abcházska nastáva relatívny pohraničný pokoj. Na rieke Inguri sporadicky vznikajú úrodné ostrovčeky a jeden z nich si vyberie starý abcházsky poľnohospodár, aby tu so svojou vnučkou svojpomocne dopestovali kukuricu.

KINEMAVIDEO3363.Najmarkantnejšie k veľkoleposti Kukuričného ostrova (Simindis kundzuli) prispieva samotná príroda, skrývajúca či už prísľub dobrej úrody, alebo z malebného gruzínskeho pobrežia doliehajúce známky ozbrojených ruských a gruzínskych hliadok. Krutá i krásna zároveň a vďačne ponúkajúca svoju pôdu a vodu pre základnú obživu. Príbeh zabývania sa starého Abcházca začína v poznaní úrodnosti ostrova, kde máme možnosť sledovať systematickú postupnosť, s akou sa dedo chopí jednoduchých pomôcok a neustále dovážaného stavebného materiálu, aby si zo starých dosák a brvien zmajstroval prístrešok. Priebežne mu chodí pomáhať dospievajúca vnučka, lovia spolu ryby, hrejú sa pri ohni, sadia kukuricu a starajú sa o jej rast.

Koprodukčná minimalistická dráma dáva divákovi z nášho „prepchatého“ sveta poriadne zabrať. V sile mĺkvych záberov a v dôraze na pracovnú disciplínu na malej obytnej ploche režisér kreše uhrančivú atmosféru pokory a slobody zároveň. Na pôvodne holej kope hliny súzvučí život dvoch postáv v tichej spolupatričnosti a neustálom kolobehu jednoduchých pracovných úkonov. Z pobrežia o sebe dáva vedieť „vyšší level civilizácie“ prestrelkami a sporadickými kontrolami motorizovaných hliadok.Po vizuálnej stránke sa Kukuričnému ostrovu napriek svojej výpovednej jednoduchosti a takmer nulovej konverzácii darí nenudiť dlhými a trpezlivými zábermi okolia. Tie v striedaní s manuálnou systematickosťou roboty a výrazným mapovaním pocitov v tvárových detailoch vytvárajú dokonalo postačujúcu dejovú líniu, ktorá divákovi učarí i napriek občasným „povinným“ pohľadom, kde je cítiť, ako veľmi sa Ovašvili snaží dolovať pocit, až sa na plátne vyskytne aj zopár výpovedne prázdnych miest.

Herecky ostrieľanejší turecký herec İlyas Salman a zbrusu nová tvár Mariam Buturishvili tvoria v Kukuričnom ostrove pokrvnú, no vekovo nesúrodú dvojicu, kde režisér precízne odhaľuje jemné odtienky vnímania reality. Každá z ich postáv prezentuje svoj postoj voči životu na ostrove, každá takmer výhradne cez výrazovosť vhodne do deja zasadeného pohľadu. Drobností osobnej potreby je málo, prípadné rozptýlenie prudko narúša nastolený poriadok. Jediným nadriadeným je nevyspytateľné počasie, ktoré má v rukách osud oboch aktérov i samotnú existenciu ostrova...Simindis kundzuli (Česko/Francúzsko/Gruzínsko/Nem., 2014, 100 min.)Réžia: George Ovashvili. Hrajú: Ilyas Salman, Mariam Buturishvili