Animované filmy spoločnosti Laika môžete milovať, a nie všetky. Môžete si v nich nájsť zaujímavé momenty, ale nemusí vám sadnúť celok. Sú natoľko odlišné od animákov veľkých hráčov, že ich sledovanie sa stáva náročnejšou záležitosťou – no vždy nesú prísľub inej témy, odlišného dobrodružstva či hrdinu.

Sú to sivé myšky v animovanom biznise, a chcú sa zapáčiť svojmu publiku. Koralína, Norman (a duchovia), Škatuliaci sú dobrí zástupcovia, no v mojich očiach každému niečo chýba. Najnovší počin má presne to neviditeľné čaro a odstránil pomyselnú absenciu, že sa dá vychutnať naplno.
Najväčším prísľubom Kuba je, že rozpráva príbehy. Má jedenásť rokov, príde na námestie a vytiahne pár papierov, začne hrať na „samisen“ (japonský hudobný nástroj s tromi strunami) a rozprávať úžasné príbehy o samurajovi Hanzovi a jeho súbojoch so všemožnými nepriateľmi. Spoločným menovateľom všetkých príbehov je absentujúci koniec.
KINEMAVIDEO4000.
Kubo sa stará o svoju chorú matku, žijú v jaskyni a pravidlo pre ich pokojné fungovanie znie: nevychádzať von za tmy. Pretože ako sme sa v intre dozvedeli, žena s dieťaťom unikala pred niečím strašidelným a o dekádu neskôr stále hrozí nebezpečenstvo. Lenže tá idylka musí skončiť – a Kubo sa pustí do vlastného dobrodružstva, kde bude hľadať vzácnu výzbroj a dozvie sa oveľa viac o svojej rodine i akomsi Mesačnom kráľovi, ktorý ide práve po ňom...
Nechcem vám prezradiť o deji veľa a zakázal by som vám pozerať trailery; aj pre Kuba platí niečo podobné ako pre Miss Peregrine pred týždňom: borí pravidlá, nemá bežné rozprávanie, pozerá sa inak. Azda ešte vo väčšej miere ako Burtonova posledná fantázia, pretože v Laike si očividne naštudovali japonskú mytológiu naplno a rozhodli sa vytvoriť sugestívny kúsok, kde vás každých 15 minút čaká niečo netradičné, čo do bežnej schémy animáku ani nezapadá. Iste, príbeh o hľadaní brnenia či meča a súboje by ste očakávali všade, ale to je iba malá podzápletka veľkého celku.

Majstri z Laiky si totiž vyberajú rozmanité momenty ako vás dostať. Pôsobivý prológ rýchlo strieda veselo-smutné predstavenie života Kuba ako rozprávača – ale jeho príbeh a podanie budete hltať ako ľudkovia na námestí, lebo keď papiere ožívajú, vaše sústredenie je maximálne. Alebo výlet na cintorín počas prebiehajúceho sviatku obon (japonská verzia Dušičiek) má v sebe priam magické črty.
Keď sa civilná časť (hoci v tomto filme bez mágie vydržíte sotva 10 minút) končí a nastúpi dobrodružstvo, už sa dočkáme inkarnácie duší do zvierat a využitie ich podobizne, symboliky a prepojenia s hrdinom. Takto môžete vyratúvať momenty prekvapenia až do konca – v tomto filme sa stále niečo deje a je to spravidla inak ako v iných animákoch. Jedine aj tu hrdinovia stále niekam putujú – a to je všetko.
Bravúrna forma kombinujúca bábky a animáciu je tentokrát posilnená o fantastické origami, stačí jeden sympatický samuraj či prvý príbeh. Obrovským diferenciátorom a priam nečakaným ťahom je zapojenie „samisen“ – nie je to iba hudobný nástroj, má svoju moc a postavenie v deji. A najmä môže dať priestor vyniknúť skladateľovi soundtracku Dariovi Marianellimu, aby komponoval prenádherné melódie. Niekedy stačí iba brnkať na tri struny, inokedy tepať do rytmu alebo zhutniť veľkú melódiu.

Kubo je silne mytologický, niekedy nechápete, čo sa deje. Ale dokáže gradovať. Vyčkajte akčné scény a vtedy ide všetko bokom. Pôsobivé dynamické sekvencie, kedy nechýba patričná temnota a brilantný strih, za ten by sa nehanbili ani domáci Japonci. Keď sa jedna scéna odohráva na čerstvo vytvorenom kúsku za pomoci samisen, pod ním prebieha odlišné dobrodružstvo a hore treskúca akcia, Kubo vás musí dostať. A je samozrejmé, že keď dávkuje akciu i napätie, do finále si musí schovať absolútny magický „showdown“, kedy animátori zo seba vydajú všetko, že im už neostane energia na epilóg.
Slovenská verzia dostala prekvapivo dobrý dabing vďaka Richardovi Labudovi v titulnej roli. Nie je ukričaný a obsahuje mnohé kvalitné dialógy, o ktoré by bola škoda prísť. Triumf č.2 je Filip Tuma.
Kubo a kúzelný meč nie je typický animák. Nie je to veselý zvieratkovský film, má oveľa viac. Mágiu, dobrodružstvo, inotaje, odlišné prostredie i podanie. Nesadne každému a diváci pod 10 rokov sa môžu strácať. Laika konečne pripravila parádny kus bez kompromisov – a to sa cení.
PS – My, japanofili, môžeme pokojne pripočítať ešte bod k dobru. Viaceré nuansy nám budú lahodiť.
Kubo and the Two Strings (USA, 2016, 101 min.)Réžia: Travis Knight. Scenár: Marc Haimes, Chris Butler