|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. 03. 2007
Krvavá hostina
„Sú hladní a ty si na jedálnom lístku.“
Hororový žáner je v ponuke našich kín zastúpený prakticky neustále aspoň pár kúskami. Málokedy sa však medzi nimi nájde čo len jeden ponúkajúci pôsobivú atmosféru, alebo dobrú B-čkovú zábavu. Krvavá hostina je svetlou výnimkou z druhej kategórie a jej prítomnosť v kinách pôsobí veľmi sviežo. Už dlho som nemal možnosť vidieť takú zábavnú „nízkorozpočtovku“. Na celkovo mimoriadne pozitívnom dojme jej uberajú body len drobné chybičky krásy. Ale po poriadku.
Už citovaný tagline „Sú hladní a ty si na jedálnom lístku“ napovedá, o čo ide. Vtipná úvodná sekvencia to potvrdzuje a nastaví latku pomerne vysoko. Hlavné postavy sú predstavené ako položky z menu reštaurácie. Bar niekde v púšti je pre krvilačné príšery (kde sa vzali, vôbec netreba riešiť) naozaj reštauráciou s mimoriadne pestrou ponukou. Menu je náležite zostavené a okrem vtipnej prezentácie je postarané aj o rôznorodosť „pokrmov“. Máme tu prsnatú blondínku (stály atribút podobných podnikov), starého barmana, niekoľkých hostí baru, typovo rozdielnych natoľko, aby to medzi nimi mohlo patrične iskriť, a dvoch prišelcov, „hrdinov“, ktorí vedia o príšerách a sú odhodlaní bojovať. Životnosť sa pohybuje od niekoľkých minút po niekoľko hodín. Komu sa podarí prežiť až do svitania?
Krvavá hostina je B-čko par excellence. Nakrútené za pár dolárov s prakticky neznámymi hercami, bez akýchkoľvek umeleckých ambícií. Hlavným pozitívom je, že nikto sa na nič nehrá. Nevidíme pokusy dolovať atmosféru tam, kde by sa ťažko kúzlila aj veľkým „machrom“, no nejde ani o čistú paródiu, hoci niektoré scény, napríklad už spomenutá predstavovacia, sú tohto druhu. Jedinú ambíciu filmu – zabávať – sa mu darí napĺňať vrchovato. Zábava pramení z parodických momentov, ale aj z vtipných dialógov a celých scén. Tvorcovia majú zopár dobrých nápadov, ktorými dokážu ospravedlniť drobné nedostatky.
Nebudem hodnotiť psychológiu postáv, herecké výkony, dramatickú štruktúru alebo iné podobné zložky diela. Je zrejmé, že niečo podobné by sme len ťažko hľadali. Namiesto toho tu nájdeme zopár „chuťovkových“ scén, kde lietajú končatiny, vytrhávajú sa oči a podobne. S rovnakou pravidelnosťou zaznievajú vtipné a „cool“ hlášky, čo tomuto typu produkcie svedčí a robí ho zábavným. Jednou z mojich výhrad je, že tvorcovia v závere trochu poľavili. Akoby sa im všetky vtipy minuli v úvode a v závere už iba dohrávali rozbehnuté, pričom skĺzavajú k miernej monotónnosti. Pripúšťam, že latka je nastavená naozaj na vysokú mieru zábavnosti, no lepšie dramaturgické rozloženie vtipov by určite prospelo. Aj za cenu redšej koncentrácie ako v úvode.
Rovnako nemá filmu zmysel vyčítať, že v ňom nie je ani za mak hororovej atmosféry, aj keď sa k žánru hrdo hlási. Dalo by sa hovoriť o splatteri/survivali, a hoci iní „zástupcovia“ týchto subžánrov stavajú na vyvolávaní pocitov strachu (napríklad Descent Neila Marshalla), pozornému divákovi musí byť jasné, že ambície tvorcov Krvavej hostiny sú úplne iné. Nejde o to, diváka strašiť, ale zabávať, či už parodovaním (sub)žánru, aj keď, opakujem, nejde o čistú paródiu, alebo inými prostriedkami. Nejde teda ani o dôsledné napĺňanie žánrových pravidiel, stereotypov a schém, práca s nimi je podriadená celkovému účelu.
Čo sa týka formálneho spracovania, tvorcovia spravili jedno zásadné rozhodnutie a to im nahráva do kariet. Dodržiavajú prakticky počas celého filmu jednotu miesta a deja, to znamená, že mimo priestorov baru sa pozrieme len na zopár okamihov. Ide o uľahčenie práce, no prejavuje sa v konečnom dôsledku pozitívne. Predchádza sa tak mnohým prípadným problémom. Moja druhá výhrada smeruje proti jednému z technických atribútov, príliš chaotickému strihu. Divák má v scénach útokov príšer ťažkosti zorientovať sa, určiť, čo sa na plátne vlastne deje. To je vari spôsobené malým rozpočtom, snahou zakryť nedostatky efektov. Osobne by som radšej prijal zlé efekty ako zmätočný strih, ten ma pri sledovaní vyrušoval.
Summa summarum, Krvavá hostina rozhodne nie je pre každého. Našťastie sa tak ani netvári. Je určená fanúšikom B-čkovej zábavy, a tých, verím, mimoriadne poteší. Diváci s náročnejším vkusom však ruky preč! Sám som si Krvavú hostinu poriadne užil, napriek drobným nedostatkom, spomínaným v recenzii. V žiadnom prípade nechcem tento druh zábavy zhadzovať, akurát upozorniť na jeho špecifickosť a adresnosť presnej časti publika. Snáď sa tým predíde zbytočným nedorozumeniam. Takže ešte raz – fanúšikovia B-čiek behom do kina, ostatní radšej nech volia niečo iné. Bodové hodnotenie je pre prvú kategóriu, náročný divák, ak sa nedal odradiť recenziou, nech si strhne počet bodov podľa uváženia.
Feast (USA, 2005, 95 min.) Réžia: John Gulager. Scenár: Marcus Dunstan, Patrick Melton. Kamera: Thomas L. Callaway. Hudba: Stephen Edwards. Hrajú: Duane Whitaker, Balthazar Getty, Chauntae Davies, Diane Goldner, Josh Zuckerman, Henry Rollins
Už citovaný tagline „Sú hladní a ty si na jedálnom lístku“ napovedá, o čo ide. Vtipná úvodná sekvencia to potvrdzuje a nastaví latku pomerne vysoko. Hlavné postavy sú predstavené ako položky z menu reštaurácie. Bar niekde v púšti je pre krvilačné príšery (kde sa vzali, vôbec netreba riešiť) naozaj reštauráciou s mimoriadne pestrou ponukou. Menu je náležite zostavené a okrem vtipnej prezentácie je postarané aj o rôznorodosť „pokrmov“. Máme tu prsnatú blondínku (stály atribút podobných podnikov), starého barmana, niekoľkých hostí baru, typovo rozdielnych natoľko, aby to medzi nimi mohlo patrične iskriť, a dvoch prišelcov, „hrdinov“, ktorí vedia o príšerách a sú odhodlaní bojovať. Životnosť sa pohybuje od niekoľkých minút po niekoľko hodín. Komu sa podarí prežiť až do svitania?
Krvavá hostina je B-čko par excellence. Nakrútené za pár dolárov s prakticky neznámymi hercami, bez akýchkoľvek umeleckých ambícií. Hlavným pozitívom je, že nikto sa na nič nehrá. Nevidíme pokusy dolovať atmosféru tam, kde by sa ťažko kúzlila aj veľkým „machrom“, no nejde ani o čistú paródiu, hoci niektoré scény, napríklad už spomenutá predstavovacia, sú tohto druhu. Jedinú ambíciu filmu – zabávať – sa mu darí napĺňať vrchovato. Zábava pramení z parodických momentov, ale aj z vtipných dialógov a celých scén. Tvorcovia majú zopár dobrých nápadov, ktorými dokážu ospravedlniť drobné nedostatky.
Nebudem hodnotiť psychológiu postáv, herecké výkony, dramatickú štruktúru alebo iné podobné zložky diela. Je zrejmé, že niečo podobné by sme len ťažko hľadali. Namiesto toho tu nájdeme zopár „chuťovkových“ scén, kde lietajú končatiny, vytrhávajú sa oči a podobne. S rovnakou pravidelnosťou zaznievajú vtipné a „cool“ hlášky, čo tomuto typu produkcie svedčí a robí ho zábavným. Jednou z mojich výhrad je, že tvorcovia v závere trochu poľavili. Akoby sa im všetky vtipy minuli v úvode a v závere už iba dohrávali rozbehnuté, pričom skĺzavajú k miernej monotónnosti. Pripúšťam, že latka je nastavená naozaj na vysokú mieru zábavnosti, no lepšie dramaturgické rozloženie vtipov by určite prospelo. Aj za cenu redšej koncentrácie ako v úvode.
Rovnako nemá filmu zmysel vyčítať, že v ňom nie je ani za mak hororovej atmosféry, aj keď sa k žánru hrdo hlási. Dalo by sa hovoriť o splatteri/survivali, a hoci iní „zástupcovia“ týchto subžánrov stavajú na vyvolávaní pocitov strachu (napríklad Descent Neila Marshalla), pozornému divákovi musí byť jasné, že ambície tvorcov Krvavej hostiny sú úplne iné. Nejde o to, diváka strašiť, ale zabávať, či už parodovaním (sub)žánru, aj keď, opakujem, nejde o čistú paródiu, alebo inými prostriedkami. Nejde teda ani o dôsledné napĺňanie žánrových pravidiel, stereotypov a schém, práca s nimi je podriadená celkovému účelu.
Čo sa týka formálneho spracovania, tvorcovia spravili jedno zásadné rozhodnutie a to im nahráva do kariet. Dodržiavajú prakticky počas celého filmu jednotu miesta a deja, to znamená, že mimo priestorov baru sa pozrieme len na zopár okamihov. Ide o uľahčenie práce, no prejavuje sa v konečnom dôsledku pozitívne. Predchádza sa tak mnohým prípadným problémom. Moja druhá výhrada smeruje proti jednému z technických atribútov, príliš chaotickému strihu. Divák má v scénach útokov príšer ťažkosti zorientovať sa, určiť, čo sa na plátne vlastne deje. To je vari spôsobené malým rozpočtom, snahou zakryť nedostatky efektov. Osobne by som radšej prijal zlé efekty ako zmätočný strih, ten ma pri sledovaní vyrušoval.
Summa summarum, Krvavá hostina rozhodne nie je pre každého. Našťastie sa tak ani netvári. Je určená fanúšikom B-čkovej zábavy, a tých, verím, mimoriadne poteší. Diváci s náročnejším vkusom však ruky preč! Sám som si Krvavú hostinu poriadne užil, napriek drobným nedostatkom, spomínaným v recenzii. V žiadnom prípade nechcem tento druh zábavy zhadzovať, akurát upozorniť na jeho špecifickosť a adresnosť presnej časti publika. Snáď sa tým predíde zbytočným nedorozumeniam. Takže ešte raz – fanúšikovia B-čiek behom do kina, ostatní radšej nech volia niečo iné. Bodové hodnotenie je pre prvú kategóriu, náročný divák, ak sa nedal odradiť recenziou, nech si strhne počet bodov podľa uváženia.
Feast (USA, 2005, 95 min.) Réžia: John Gulager. Scenár: Marcus Dunstan, Patrick Melton. Kamera: Thomas L. Callaway. Hudba: Stephen Edwards. Hrajú: Duane Whitaker, Balthazar Getty, Chauntae Davies, Diane Goldner, Josh Zuckerman, Henry Rollins
Krvavá hostina
Autor: Michal Michalovič
Zdroj: Kinema