|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. 03. 2014
Krásno
Český film Krásno možno považovať za prevažne mužskú „záležitosť“, čo dokazuje aj príklon a komunikácia s detektívnym a krimi žánrom. Na jeho scenári sa podieľali, okrem samotného režiséra Ondřeja Sokola, ktorý stvárňuje jednu z hlavných postáv, aj herec Martin Finger (postava Martina) a Petr Vydra (vo filme si zahral policajta). Príbeh sleduje dvoch mladých mužov, Adama a Michala, vracajúcich sa do rodného mestečka. Michalov otec umiera a syn dúfa, že pred jeho smrťou stihne rozriešiť záhadu okolo nevyjasnenej matkinej smrti, z ktorej upodozrieva práve otca a jeho družku a učiní spravodlivosti zadosť. Nejde o klasicky vyrozprávanú detektívnu zápletku, narácia sa od schémy na hony vzďaľuje. Príbeh je spleťou príhod dvoch mužov, ktorí sa konfrontujú s rodným mestom, opätovne nachádzajú, čo tu zanechali, spolu s výčitkami svedomia pocitom márnosti, ktorý aj napriek kariére a osobnému úspechu nedokážu zakryť.
KINEMAVIDEO2099.Filmu dominuje vynaliezavá kamera a atraktívna estetika, príjemné lokácie a kvalitná hudba sú hlavnými kvalitami filmu. Azda početné autorstvo sa podpísalo na nadužívaní dejových odbočiek, mikromotívov, ktoré bohužiaľ slúžia len pre „efekt“. Nápaditosť by bola plusom, no treba vedieť odhadnúť mieru, navyše nedochádza k hlbšiemu prieniku, ktorý by dal scénam zmysel. Zúfalý je pokus o vyjadrenie vznešenej myšlienky postáv, ktoré sa na konci príbehu vyspovedajú jedna druhej. V princípe tieto „repliky“ vyznievajú vykonštruovane, slúžia ako umelá polopatistická autorská vysvetlivka. Tvorcovia filmu, akoby si nedokázali ujasniť o čom presne chcú rozprávať príbeh. Myšlienková nejednoznačnosť spôsobuje, že deju a téme chýba „tmel“. Nedosahujú zrozumiteľnosť, čo automaticky činí diváka upodozrievavým, so sklonom spochybňovať motivácie a dejové zvraty sa topíme v Krásne spolu s postavami, aj samotnými autormi. Badať ambície o vytvorenie hry s divákom, no absentuje napätie a naliehavosť, ktorá by budila zvedavosť, odhalené fakty, ktoré rezonujú v Martinovom vyšetrovaní sú nepresvedčivé, divné správanie postáv mätie a bráni stotožniť sa.
Titulu Krásno však nemožno uprieť odvážnu snahu inovovať žánrové konvencie, je iným pohľadom na vyšetrovanie a pátranie po pravde, ktorej odhalenie sa javí ako nemožné. Pocit bezvýchodiskovosti umocňuje neochota polície a neschopnosť hlavných hrdinov dopátrať sa dôkazu, ktorý by objasnil prípad. Príbeh končí takmer westernovým „rozriešením“ problému, kde všetci zúčastnení dostávajú to, čo si zasluhovali, no hmla nad jazerom zostáva rovnako hustá, ako na začiatku.Obdobne ladené filmy nie sú v českej a slovenskej kinematografii častým javom. Dvojica postáv pozostávajúca z egocentrického sukničkára a melancholického loosra svojim nonkonformným balansovaním na hrane a potýčkami so zákonom, nápadne pripomínajú dekadentných hrdinov z filmov Scorsesseho, alebo Tarantina. Film Krásno pracuje s otvorenou a uvoľnenou dramaturgiou, množstvo dejových odbočiek je však samoúčelných, príbeh kvôli nim stagnuje, čo prirodzene brzdí aj myšlienku a tlačí tému niekam hlboko pod divákove sedadlo, ktoré v istých chvíľach poriadne omína...
Početné vedľajšie postavy ako napríklad dvojica hrobárov, policajti, alebo podivný správca hotela, majú presne určený cieľ- rozosmiať svojou bizarnosťou. Niektorým vedľajším motívom sa darí byť „úsmevnými“, no v konečnom dôsledku sú slepím nábojom a po ich „vystrelení“ sa nič zásadné nedeje, zanechajú nás s otvorenými ústami, prestupovať na rovnakom mieste. Roztečený spôsob rozprávania si pýta opodstatnenie a jednotiacu silu metafory, vyústenie k niečomu viac, žiada si pretnúť divákovu logiku. Krásno je pokusom o postmodernú estetiku vyznačujúcu sa nevyspytateľnosťou deja a vykorenenými postavami, nemotorne neschopnými dosiahnuť cieľ, čo možno pozorovať u Coenovcov, Tarantina a podobne. V ich filmoch je častá intertextuálna hra s obsahmi, ktorá môže byť nezrozumiteľná pre nezainteresovaných divákov (neznalých kontextov), no nesmie byť samoúčelná. V prípade filmu Krásno si nemožno nevšimnúť vplyv spomínaných režisérov, no tvorcom sa nepodarilo dosiahnuť požadovaný zámer, film je pokusom, ktorý žiaľ zastal na pol ceste. Krásno (ČR, 2014, 119 min.)Réžia: Ondřej Sokol. Scenár: Ondřej Sokol, Martin Finger, Petr Vydra. Hrajú: Ondřej Sokol, Martin Finger, David Matásek, Karel Roden...
Titulu Krásno však nemožno uprieť odvážnu snahu inovovať žánrové konvencie, je iným pohľadom na vyšetrovanie a pátranie po pravde, ktorej odhalenie sa javí ako nemožné. Pocit bezvýchodiskovosti umocňuje neochota polície a neschopnosť hlavných hrdinov dopátrať sa dôkazu, ktorý by objasnil prípad. Príbeh končí takmer westernovým „rozriešením“ problému, kde všetci zúčastnení dostávajú to, čo si zasluhovali, no hmla nad jazerom zostáva rovnako hustá, ako na začiatku.Obdobne ladené filmy nie sú v českej a slovenskej kinematografii častým javom. Dvojica postáv pozostávajúca z egocentrického sukničkára a melancholického loosra svojim nonkonformným balansovaním na hrane a potýčkami so zákonom, nápadne pripomínajú dekadentných hrdinov z filmov Scorsesseho, alebo Tarantina. Film Krásno pracuje s otvorenou a uvoľnenou dramaturgiou, množstvo dejových odbočiek je však samoúčelných, príbeh kvôli nim stagnuje, čo prirodzene brzdí aj myšlienku a tlačí tému niekam hlboko pod divákove sedadlo, ktoré v istých chvíľach poriadne omína...
Početné vedľajšie postavy ako napríklad dvojica hrobárov, policajti, alebo podivný správca hotela, majú presne určený cieľ- rozosmiať svojou bizarnosťou. Niektorým vedľajším motívom sa darí byť „úsmevnými“, no v konečnom dôsledku sú slepím nábojom a po ich „vystrelení“ sa nič zásadné nedeje, zanechajú nás s otvorenými ústami, prestupovať na rovnakom mieste. Roztečený spôsob rozprávania si pýta opodstatnenie a jednotiacu silu metafory, vyústenie k niečomu viac, žiada si pretnúť divákovu logiku. Krásno je pokusom o postmodernú estetiku vyznačujúcu sa nevyspytateľnosťou deja a vykorenenými postavami, nemotorne neschopnými dosiahnuť cieľ, čo možno pozorovať u Coenovcov, Tarantina a podobne. V ich filmoch je častá intertextuálna hra s obsahmi, ktorá môže byť nezrozumiteľná pre nezainteresovaných divákov (neznalých kontextov), no nesmie byť samoúčelná. V prípade filmu Krásno si nemožno nevšimnúť vplyv spomínaných režisérov, no tvorcom sa nepodarilo dosiahnuť požadovaný zámer, film je pokusom, ktorý žiaľ zastal na pol ceste. Krásno (ČR, 2014, 119 min.)Réžia: Ondřej Sokol. Scenár: Ondřej Sokol, Martin Finger, Petr Vydra. Hrajú: Ondřej Sokol, Martin Finger, David Matásek, Karel Roden...
Krásno
Autor: Roberta Tóthová
Zdroj: Kinema