Wim Wenders má dobrý čuch na zaujímavé témy. Jeho posledné filmy znejú po obsahovej stránke pútavo a lákajú k pozretiu. Tak ako film Všetko bude v poriadku, aj Krásne dni v Aranjuez zaujmú. Príbeh podľa divadelnej hry Petra Handkeho je spracovaný nanajvýš intímnym spôsobom, ktorý ale nemusí vyhovovať ani náročnému divákovi.

Pohodové letné dni, krásna príroda a muž so ženou na terase domu. Chladená limonáda a ruchy okolitej prírody. Medzi dvojicou začína osobná hra - rozprava na rôzne témy, zatiaľ čo z útrob domu ich pozoruje spisovateľ, zapisujúci ich konverzáciu. Alebo je to naopak? Diktuje tempo a obsah on im? Každopádne napnite všetky zmysly, aby Vám nič neuniklo.
KINEMAVIDEO4095.
Dej filmu je pomalý, zasadený len do interiéru a exteriéru. Delí sa na zopár tém, o ktorých dvojica vedie kadenčný dialóg v lyrizovanej francúzštine. Predelom medzi jednotlivými pasážami je buď ďalšia skladba od Nicka Cavea, pozícia pri stole na terase (dvojica sedí oproti sebe, prechádzajú nervózne okolo stola, sedia a akoby pozerajú do minulosti a zároveň budúcnosti) alebo zmena šiat či doplnkov. Dodatky ako zábery krásnej záhrady či Peter Handke strihajúci stromy sú len barličky, ktoré ozvláštňujú vizuálny stereotyp divadelnej terasy. Každého aj tak zaujímajú len dve veci - o čom sa pár reálne rozpráva a ako je to so spisovateľom?

Jedno súvisí s druhým, pretože uvažovaním o tom, či spisovateľ zapisuje počuté alebo dvojica hrá jeho hru nás Wenders odpútava od reálneho pochopenia hĺbavého obsahu. Isto tomu prispievajú aj antipatie s hercami a rýchly dialógový sled, ktorý občas spadá do monológu a hodnotenia skutkov z minulosti. Beztak sa dajú odčítať témy stroskotaných vzťahov, rozdielov vo vnímaní sveta mužmi a ženami, názory na lásku a detstvo.
Podprahových tém je však množstvo, stačí sa len zamyslieť a jednotlivé kľúče k vnímaniu diela sa Vám v hlave vynoria samé. Veď ako sa vraví, každému jeho kino ☺ Ide však o akúsi formu ilúzie, kedy rozmýšľame nad tým čo je vo filme reálne a čo fikcia. Je to rovnako ako vo vzťahoch (nielen ku partnerovi) – niečo si nahovárame a niečo je pravda, treba to len rozlíšiť.

Krásne dni v Aranjuez potrebujú extrémne vnímavého diváka, ktorý bude uvažovať nad filmárskym remeslom Wima Wendersa a večnou otázkou „čo tým chcel básnik povedať?“. Pre istú skupinu náročných bude toto dielo silnou kávou a samoúčelnosť gýču sa ľahko môže stať neobľúbenou nálepkou filmu. Iní zas budú plesať nad inakosťou a pri zapojení všetkých zmyslov si vychutnajú koláž, ktorej dopomáhajú aj prírodné atmosféry letnej záhrady na periférii Paríža.
No ide o snímku, vyžadujúcu viac než len jedno pozretie. Pokiaľ jej na prvýkrát odpustíte útrpné tempo a ozaj si nájdete niečo, čo Vás zaujme, pri druhej projekcii určite objavíte viaceré odpovede na podstatu tohto malého dielka s divadelným nádychom. Mne to zatiaľ vychádza na životnú spoveď starých pánov, Wendersa a Handkeho.
Les beaux jours d'Aranjuez (Francúzsko / Nemecko / Portugalsko, 2016, 97 min.)Réžia: Wim Wenders. Hrajú: Reda Kateb, Sophie Semin, Jens Harzer, Nick Cave...