Český film. V mnohom tak ďaleko od našej skúsenosti. Jan Hřebejk. Autor aj u nás kultových filmov Pelíšky a Šakalí léta. A predsa. Ísť do kina môže pre vás znamenať - veľké „nesnáze“.

Réžijno – scenáristicky tandem Hřebejk – Jarchovský je, povedané športovou terminológiou, zohraná dvojica. Majú za sebou niekoľko útokov na filmového diváka (Šakalí léta, Pelíšky, Musíme si pomáhat, Horem pádem) a aj keď všetky neskončili gólom a ováciami, predsa len sú považovaní za hviezdy a veľké posily českého národného kinematografického tímu.
Ponechajme však športovú terminológiu na lavičke náhradníkov. Už z prvého pohľadu na ich spoločné diela je vidieť, že obaja majú svoje vlastné témy, ku ktorým sa poctivo vracajú. Týmto témam dominuje vzťah spoločnosť vs. nekonformný jednotlivec a hľadanie „normálneho“ postoja k životu. Ak vás pri tejto formulácii trochu omína kdesi v zátylku a máte pocit, že vám niekto ponúka pár krát preosiatu múku, nemám silu vám odporovať, pretože ten istý pocit mám aj ja.


O čo ide tentoraz? Vraj o rovnomennú báseň Roberta Gravesa, ktorá stojí nad snímkou ako inšpirácia a zároveň i akýsi leitmotív. Mladá žena (Aňa Geislerová) rieši jednu z najbytostnejších otázok človeka. Potreba byť s nikým tak akosi „úplne“, ju triešti na dve časti. A každá časť ju tiahne k inému mužovi. Áno, jeden z nich je archetyp lovca (neotesaný, živočíšny kriminálnik v podaní Romana Luknára) druhý mudrc (morálny, láskavý a „sterilný“ emigrant s pasom Josefa Abrháma). Nie, nebojte sa, nepôjde iba o voľbu medzi penisom a peňaženkou, na to je našťastie skutočný ľudský život aj ten filmový, omnoho komplikovanejší.
Kráska v nesnázích v mojich očiach pendluje kdesi medzi červenou knižnicou a melodrámou o „bežnom“ Čechovi. Žiaľ, mám pocit, že bežný Čech/Slovák sa vyskytuje rovnako často a na rovnakých miestach, ako bežný prací prášok. T.j. v televízii, možno v kine, ale nie na ulici, alebo vo vašom susedstve. Otázka, čo robí z filmových postáv „žijúce“ postavy, teda postavy o ktoré sa bojíte, fandíte im alebo ich nenávidíte, je pre tento film kardinálna.
Samotné herecké výkony sú veľmi dobré ba priam vynikajúce, ale táto pre český film takmer všeobecne platná konštanta, nemôže sama zaručiť úspech. Napriek tomu, že bolo zaujímavé sledovať, kam sa zo Záhrady posunul Luknár a v duchu porovnávať „krásku“ Geislerovú s „takmernehezkou“  Polívkovou z nedávnych Účastníkov zájezdu, všetko to akosi plávalo na povrchu. Tie postavy jednoducho neboli skutočné. Boli akýmsi spôsobom filmové, umelé a vymyslené. Nie preto, že by nemohli existovať. Skôr preto, že neverím, že existujú takto.


Zatiaľ, čo vnímanie plastickosti a uveriteľnosti postáv je možno vec vnútorného naladenia, takmer dvojhodinová minutáž filmu je pomerne presný fakt. Táto dĺžka žiaľ pripomína poklus unaveného maratónca (opäť športová metafora), ktorý síce každú chvíľu naberá druhý, tretí, štvrtý dych, ale to medzi tým je vata vyplnená hudbou a obrázkami. Je mi ľúto, ale pre mňa je Kráska v nesnázích film, v ktorom zlyháva napätie, gradácia a vlastne aj príbeh sám o sebe.   Hudobná zložka filmu odzrkadľuje akýsi nepomer, respektíve rozpoltenosť filmu, ale rovnako ako kamera a ostatné technické parametre (pastelové farby, filtre, moderný strih) je remeselne veľmi dobre zvládnutá, „patričná“ a kvalitná.  
Je to viac ako rok, čo ma uchvátil obyčajný príbeh obyčajných ľudí. Ten film sa volal Bokovka. Sú to už roky, čo ma český film neuchvátil a je tomu stále tak. Posledný krát sa vrátim k športovej metafore: v NHL je zvykom rozbiť zohrané dvojice ak ich kvalita klesá a dať im tak nový impulz. Mám pocit, že by Hřebejkovi pristalo urobiť konečne úplne iný film.
Kráska v nesnázích (ČR, 2006, 110 min.) Réžia: Jan Hřebejk. Scenár: Petr Jarchovský. Kamera: Jan Malíř. Hudba: Aleš Březina. Piesne: Radůza a Glen Hansard. Hrajú: Aňa Geislerová, Jana Brejchová, Emília Vášáryová, Josef Abrhám, Roman Luknár, Jiří Schmitzer, Jan Hrušínský, Jiří Macháček