Jej smrť vpadla do životov ľudí, ktorí takmer ani netušili, kto to je a ako žije. Bulvárna zvedavosť ju najskôr zabila, ale potom zmenila jej poslednú cestu. Dala jej silu o ktorej sa netušilo. Lady Di. Dokonca sa akosi podvedome vtlačila aj do prvých riadkov tejto recenzie, hoci nie je hlavnou postavou dnešného filmu.

Lady Diana je novodobá mučenica. V dobrom i zlom. Ľudia ju zatracovali bez toho, aby vedeli niečo viac o jej živote a vynášali do nebies s takmer hysterickou vášňou. Uprostred celého toho cirkusu však trónila tichá hviezda. Jej veličenstvo kráľovná Alžbeta II.. Práve jej je venovaný tento film.
Stephen Frears nás už raz na výlet do Londýna zobral. A bol to výlet nezabudnuteľný. Audrey Tautou nás viedla za ruku špinavými uličkami v ktorých ilegálni prisťahovalci robili všetko pre to, aby prežili. V okamihu keď sa ukázalo, že dvojité šichty sú málo a na rad príde čierny obchod s orgánmi, bolo jasné, že ide o jeden z najzaujímavejších filmov tej doby (10. miesto v TOP Kinema 2004). Tentoraz sa „spodine“ vyhneme veľkým oblúkom a zamierime priamo do kráľovskej rodiny. Čo tam nájdeme? Kráľovnú matku so svojím obľúbeným drinkom, zmäteného a zbabelého Charlesa, oddaný personál a po schodoch stúpajúcu novú hviezdu Anglicka – premiéra Tonyho Blaira. 


Premiér (bude chcieť, aby ste ho volali „Tonny“) mieri k dverám za ktorými ho očakáva jej veličenstvo. Úvodné stretnutie prebieha v príjemnej atmosfére. Tonny je trochu nervózny a neohrabaný, kráľovná sebaistá. Pamätá si, keď to bolo naopak. Keď ako mladá vystrašená kráľovná prijímala u seba prvého ministra a hrdinu Anglicka Winstona Churchilla. Od vtedy ubehol čas. Pán Blair je jej desiaty premiér a nie je dôvod, prečo by ho nemala zvládnuť.
Film Kráľovná je o krátkom období niekoľkých dní, v ktorých Alžbeta II. pochopila, že jej Anglicko sa zmenilo viac, než dokáže prijať a pochopiť. Vždy pevná, skromná a neokázalá – taká akú ju vždy Angličania chceli – bola zrazu v ich očiach chladná, odmeraná a slabá. Kráľovná je o tomto rozpačitom precitnutí a o hľadaní cesty späť.
Skvelá Helen Mirren v titulnej úlohe doslova kraľuje. Dáva hĺbku svojej postave bez akéhokoľvek prehrávania a teatrálnosti, naopak, z povoleného minima emócii dokáže jasne ukázať, čo sa odohráva v jej mysli a v jej srdci. Omnoho ťažšie to má neanglický divák s odčítaním mnohých súvislostí (štandardy kráľovského správania predovšetkým) a preto musia ostatné postavy kráľovnej nahrávať. Najčastejšie to robí James Cromwell ako princ Philip. Tento veľmi zaujímavý a tvárny herec (Ja Robot, Odpočívaj v pokoji, Spiderman 3) v roli neochvejného monarchistu (niekedy až doslovne) vysvetľuje divákovi pohnútky Alžbetinho správania. 


Správanie sa jednotlivých postáv v nás veľmi rýchlo stiera otázku, čo je skutočnosť a čo autorská fikcia. V určitej paralele s Letom č. 93 tak vidíme príbeh, ktorý sa blíži k hranému dokumentu a zároveň si ponecháva všetko podstatné z rafinovanosti a umenia svojich autorov. I keď v tomto prípade možno viac oceniť scenáristu Petra Morgana, ktorý veľmi umne prepletá jednotlivé uhly pohľadov, než v obraze a réžii možno až príliš striedmeho a „pohľadnicového“ Frearsa. Zvlášť príjemné je ako Morgan dokázal do takto napätého filmu vniesť prvky striedmej komiky a vtipu.
Ak už za niečo pochváliť režiséra, tak za príjemný vizuálny kontrast, ktorým rámcoval dvoch hlavných predstaviteľov. Kráľovnú do veľkých obrazov často podtrhnutých majestátnosťou prírody, premiéra do stesnených prostredí človeka z ľudu. Či už v drese Newcastlu United alebo v pracovni, rozdiel medzi týmito dvoma osobami bol obrovský.
Je preto možno i trochu paradoxné, že práve týmto dvom ľuďom film najviac poslúžil. Práve oni z neho vychádzajú ľudsky aj politicky ako víťazi. V pre mňa najdojímavejšej časti filmu – v okamihu zmierenia sa panovníčky so svojím ľudom – ma však premohol pocit, že príbeh Alžbety II. je omnoho väčší než plocha jedného – akokoľvek tragického – týždňa. Rád by som si raz pozrel film, ktorý by nám predstavil Alžbetu práve v oblúku od Churchilla až po Blaira. Mám pocit, že by som jej lepšie rozumel a ešte lepšie precítil zmätok, ktorý prežívala a boje, ktoré musela vybojovať. Na druhú stranu, človek nemusí byť politik, aby sa dožil toho, že sa mu svet a hodnoty zrútia v prach a bude musieť zareagovať. Kto vie, ako to zvládneme my. Alžbeta nás (trochu trpko) varuje:
Jedného dňa, úplne bez varovania sa to môže stať aj vám.
The Queen (V. Británia/Francúzsko/Taliansko/USA, 2006, 97 min.) Réžia: Stephen Frears. Scenár: Peter Morgan. Kamera: Affonso Beato. Hudba: Lucia Zucchetti. Hrajú: Helen Mirren, Michael Sheen, James Cromwell, Helen McCrory, Sylvia Syms, Alex Jennings, Roger Allam