Tom Hooper – Brit ako poleno – si vzal na mušku časť anglických dejín odohrávajúcich sa na kráľovskom dvore v období pred II. svetovou vojnou. Elegantne  tak skočil od jednej britskej modly – futbalu - k tej druhej – kráľovská rodina. V Prekliatom klube sa krásne popasoval s postavou trenéra Leeds United Briana Clougha, v Kráľovej reči (The King's Speech, 2010) sa k slovu koktavým prejavom hlási vojvoda z Yorku Albert Frederick Arthur George Windsor (familiárne „Bertie“).



 Film zachytáva tohto budúceho kráľa Juraja VI. (Colin Firth), ako bojuje so zajakávaním, ktoré je pre verejné prejavy kráľovskej rodiny nanajvýš nevhodné. Spomedzi rodinných členov mu najviac verí manželka Alžbeta Bowes-Lyon (Helena Bonham Carter); brat George – budúci Eduard VIII. (Guy Pearce) ani rodičia kráľ Juraj V. (Michael Gambon) a kráľovná Mária (Claire Bloom) Albertovi príliš nefandia. George sa mu odjakživa posmieval („b-b-b-bertie“) a otec zo seba necitlivo strieľal ostré povely na prekonanie tejto vady, ktoré však Alberta ešte viac zneisťovali.

David Seidler zosnoval scenár právom hodný Oscara. Film má všetko – opulentné prostredie, výrez z reálnej britskej histórie, intimitu fyzickej vady, prepojenie trápenia vysokopostaveného jednotlivca s masovosťou dopadu na „poddaných“ a humanizujúci efekt priateľstva. Ak by Hooper ani nechcel, nedalo by sa mu Oscara nezískať. Tento motor sladko pradie pre Akadémiu, Kráľova reč sa urodzene vznáša na krídlach zodpovednosti voči národu, pre ktorý sa treba obetovať. 


Bertie nachádza blízkeho človeka v samozvanom logopédovi Lionelovi Logueovi (Geoffrey Rush). V momente, ako Rush prichádza na scénu, badať, že bude o čom. Nechcem podceňovať hereckú brilantnosť Colina Firtha v okamihoch nesmiernej tenzie pri verejnej reči, no postava Lionela Loguea predsa len dodáva Albertovi patričnú šťavu, strapatí jeho pedantne učesanú kráľovskú hlavu a predovšetkým – uvoľňuje etickú naškrobenosť, ktorá sa slizko vtiera do divákovej mysle.
Bočnými dvierkami nás Hooper oboznámi aj s úmrtím kráľa Juraja V. a  abdikáciou Albertovho brata Eduarda VIII. Gro tkvie v nekonvenčnom rečovom tréningu pod Lionelovým dozorom. Helena Bonham Carter si Albertovu manželku Alžbetu vychutnala a  jej drobné niekoľkoslovné prejavy majú neuveriteľnú charizmu. Kostýmová stránka poslušne korešponduje s majestátnosťou urodzeného stavu s patrične úctivou hudobnou zložkou. Dej je eskalovaný podľa divákových očakávaní, ktoré sa naplnia pri rozhodujúcom záverečnom prejave. Dobrosrdečnú noblesu spravodlivého kráľa podporuje nástup besniaceho nacizmu, kedy si všetci spoločne v kine imaginárne odpľujeme, veď milovaný Bertie má na srdci bohabojnú odpoveď, len si viac veriť... Pod Lionelovým vedením používa niekoľko úsmevných slovných barličiek, opäť vyniká kontrast medzi vážnosťou prejavu a hravosťou jeho pomôcok.


Celá Kráľova reč je postavená na poľudšťovaní kráľovskej smotánky masívne podporovanom klišéovitým užitím protikladov, aby si divák poháňaný oscarovitosťou snímky na nej slušne pochutil. Úprimne, Colin Firth si to so svojím vnútrom efektnejšie rozdal v Single manovi. Tam si vystačil viac sám so sebou, v The King's Speech bez Rusha by bol nudným zakomplexovaným vladárom.
Tom Hooper ponúka fanúšikom oscarových filmov presne odmeranú dávku polopatistickej príbehovosti v štandardnom ľúbivom šate s jasne stanovenými zákonitosťami jednoduchej zrozumiteľnej filmovej reči. Žiadne experimentovanie či inovatívnosť v štýlovej rovine rozprávania príbehu. Film správne zaútočí na city masovému divákovi a ponúkne pekne pozerateľné predstavenie o tom, ako vysokopostavená osoba má blízko radovému človeku vďaka ordinárnemu osobnému handicapu.
The King’s Speech (V. Británia / Austrália, 2010, 118 min.) Réžia: Tom Hooper. Scenár: David Seidler. Kamera: Danny Cohen. Strih: Tariq Anwar. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Colin Firth, Geoffrey Rush, Helena Bonham Carter, Guy Pearce, Jennifer Ehle, Derek Jacobi, Michael Gambon, Timothy Spall, Anthony Andrews