Ak by ste niekomu chceli prerozprávať obsah filmu Kráľova priazeň, začnete svadbou Mary Boleynovej, a potom... A potom sa to rozbehne. Dej, ktorý vás ani na sekundu nenechá odbočiť myšlienkami inam. Žiadne zbytočné naťahovanie, udalosti majú rýchly spád.

                


Bez odbočiek a vedľajších epizód je možné a jednoduché pochopiť všetky súvislosti, pred ktorými môžete mať v rámci historického žánru rešpekt. Nemajte zbytočné obavy. Príbeh sa točí okolo ústredných postáv, historické fakty a pomery snímka podáva stručne, jasne a  bez komplikácií. Takmer nonstop sledujete sestry Boleynové. S jednou súcitíte, druhú nenávidíte, potom je vám ľúto aj tej...  Chvíľu trvá, kým si ujasníte, ktorá je (podľa doslovného prekladu názvu) teda „tá prvá“ a ktorá „tá druhá“. Možno sú nimi nakoniec obdive...
Známkou výborná hodnotím prácu všetkých hercov. Najmä Anna musela byť pre svoju hereckú predstaviteľku veľkou výzvou a tvrdým orieškom. Natalie Portman ho rozlúskla – náročnú postavu podala veľmi presvedčivo. Scarlett Johansson zahrala úlohu „tej dobrej“ tiež na nepočudovanie vynikajúco a vniesla do nej svojský charakter. Skvelý výkon, ako vždy. Obidve si toho za tých 115 minút prežijú až-až... Obsadenie Erica Banu do úlohy kráľa Henryho Tudora sa ukázalo tiež ako dobrý krok. Stačí jeho jeden pohľad a máte prečítané jeho úmysly. Z vedľajších úloh v prvej polovici dominuje matka Boleynových sestier, lady Elizabeth Boleynová – stvárňuje ju Kristin Scott Thomas, ktorá sa zo začiatku  javí ako jediná rozumná stvora v spletitom príbehu. Potom ostáva v úzadí, lebo ani v realite asi nemala tú moc príliš zasahovať do života svojich detí. Žezlo silnej ženy po nej na plátne akoby prevzala už aj zo zákona na to povolaná osoba – kráľovná (Ana Torrent), ktorá spočiatku vystupuje skutočne iba ako postava kráľovnej a nič viac. Ale jej tvár, hoci sa dlho na plátne neobjavuje, vo vás zarezonuje. 


Jedným z najsilnejších momentov je zobrazenie ľúbostného vzplanutia medzi kráľom a Mary – to, ktoré prišlo až po počiatočnom poblúznení. Bolo to dávno, čo som naposledy videla tak dokonalo zobrazený moment zaľúbenia. Body pridávam aj za to, že vám nikto nič nenaservíruje na striebornej tácke. Žiadne metódy rozmaznávania diváka sa neuplatňujú, a to sa v poslednom období často nevidí.
Dobrý dojem robí aj dynamická kamera, ktorá sa presnými „ťahmi“ dostane všade.  Scény vťahujú diváka hlbšie do atmosféry. Napríklad: čo má byť tajné, je nasnímané spoza mreže, steny a pod. . Nespustiť plátno z očí vás núti aj rýchle tempo (možno až príliš rýchle) a nebabranie sa s jednotlivými udalosťami. Veľmi funkčne sa využíva hra svetla.
Látky by bolo dosť aj na trojhodinový epos či nekonečnú ságu. Avšak v necelej dvojhodinovke stihnúť vyrozprávať kompletný a zďaleka nie jednoduchý osud celej jednej rodiny, je možno až príliš vysoký cieľ... Autorom by som vytkla aj rámcovanie príbehu rovnakými zábermi v úvode a v závere, čo pôsobí ako mierne opotrebovaný ťah. Ale v rámci bohatého časového rozptylu to má snáď do rozbúreného deja vnášať poriadok.


Striedajú sa lži s podrazmi, rozhoria sa všetky druhy vášne, adrenalín stúpa, emócie prechádzajú z postáv na divákov. Ak ste citlivejšie duše, pripravte sa na poriadny nápor. Na mnohých miestach vám neostane iné, len pokrútiť nechápavo hlavou nad otrasnými praktikami spred pár storočí, či zatvoriť oči alebo zadržať dych.
Film ponúka veľa podnetov na rozmýšľanie – ktoré by však vymenúvaním nadobúdali dojem klišé... Ale to je len zdanlivé. V každom prípade ho odporúčam do vašej pozornosti. Možno si vašu priazeň získa...
The Other Boleyn Girl (UK / USA, 2008, 115 min.) Réžia: Justin Chadwick. Scenár: Philippa Gregory, Peter Morgan. Kamera: Kieran McGuigan. Hudba: Paul Cantelon. Hrajú: Natalie Portman, Scarlett Johansson, Eric Bana, Jim Sturgess, Kristin Scott Thomas, David Morrissey