Anthony Minghella má ako režisér za sebou šesť celovečerných filmov, jeden krátky film (Play s Kristin Scott Thomas a Alanom Rickmanom) a ďalší celovečerný film naplánovaný na rok 2008. Na prvý pohľad rôznorodým filmom dokázal vtlačiť vlastnú pečať epického rozprávania s, možno paradoxne, dôrazom na intimitu, subjektivitu, krehkosť a najmä úctu k hrdinom. Či už to bol až fatalistický príbeh vášne grófa Almásyiho a Katherine Clifton v Anglickom pacientovi, zvrhlé a morálne diskutabilné pudy Talentovaného pána Ripleyho alebo láska ako životná sila v Návrate do Cold Mountain. Silou Minghelových postáv je ich krehkosť, ich zraniteľnosť. Inak to nie je ani v Krádežiach a vlámaniach.

Krádeže a vlámania sa líšia od trojice predchádzajúcich filmov: Na prvý pohľad je to časový rámec – súčasnosť a, podstatnejšie, tento raz scenár písal Minghella bez literárnej predlohy. Čo do atmosféry filmu, ako aj charakterového ladenia postáv a ich situácie však nadviazal na svojich hrdinov spútaných podivnou predestináciou. V prípade Krádeží a vlámaní však fatalizmus stretnutí a rozchodov v živote postáv v závere prelamuje pomerne krkolomným spôsobom, ktorý je vlastne aj dôvodom pre hviezdičkovú zrážku. Zároveň, Krádeže a vlámania sú, z uvedených filmov, najcivilnejším, povedala by som aj najobyčajnejším, príbehom. 


Mladý architekt Will (Jude Law) má vo svojom živote dve lásky. Jednou z nich je urbanistická architektúra – projekt na prestavbu King´s Cross v Londýne a jeho firma. Druhou je priateľka Liv (Robin Wright Penn) a jej dcéra Erika (Caroline Chikezie). Ako to už vo filmoch (a filmových životoch) býva, ani jeden z týchto „svetov“ nie je bez chýb. Kancelária firmy sídliaca priamo na King´s Cross je vykradnutá, a to hneď dvakrát. Nikto nikoho nevidel, ostali len prázdne plochy po zmiznutých veciach a zistenie, že vlamač použil bezpečnostný kód upratovačiek. Problém „rodinného“ sveta je psychická choroba – autizmus alebo hyperaktivita trinásťročnej Eriky, zanietenej gymnastky, ktorá vytvára akýsi neviditeľný, ale citeľný ochranný val medzi Liv a Erikou na jednej strane a Willom na strane druhej. Krádeže (a vlámania) vo firme sú svojím spôsobom zásahom z neba. Nepriamo sú katalyzátorom nových „riešení“ vo Willovom živote. Privedú ho k (opätovnému) stretnutiu s mladou bosnianskou moslimkou Amirou (Juliette Binoche). Ani tento vzťah však nebude taký jasný a čistý, ako by si Will (asi) prial. A vlastne, veľa vecí je a bude vo svojom vyústení iných.
Anglický názov filmu – Breaking and Entering, sa však nevzťahuje len na faktické neoprávnené vniknutia so firmy a odcudzovanie (osobných) vecí. Ide aj (a najmä) o prelamovanie neviditeľných hraníc medzi ľuďmi a prenikanie za ne. Práve tieto „krádeže“ a „vlámania“ sú tým, o čom film hovorí. Je to Will, ktorý sa snaží preniknúť bližšie k Liv a Erike, pričom naruší malý kruh Amiry a jej syna. Sú to breakings – porušenia vlastných zábran Amiry, aby si zabezpečila Willovo mlčanie.
Minghella – scenárista rieši krízy svojich postáv smerom k akémusi všeobecnému zmiereniu, v jednej situácii možno nad mieru tolerancie voči filmárskemu svetovému mieru. Je tu však stále Minghella – režisér, ktorý tento scenár dokáže udržať v rovine obyčajného príbehu, čím jemne zabrusuje vytŕčajúce hrany a zahladzuje nerovnosti. Vytvára dospelý príbeh, ktorého sú vášne bežnou súčasťou, ktorý je svojimi kľučkami uveriteľný. Minghella nebuduje úzkosť, ale naopak, presvetľuje, otvára priestory a prezvučuje ich ľahkou hudbou Gabriela Yareda a Underworld. Príbeh, ktorý rozpráva je tak jedným z mnohých. 


Malým dôkazom Minghellovho filmárskeho intelektu je schopnosť dodať aj vedľajším postavám vlastný život. či už je to Willov obchodný partner Sandy (Martin Freeman) a jeho lovestory v druhom pláne, detektív – ochranca ani nie tak zákona ako spravodlivosti Bruno (Ray Winstone), alebo kratučké zjavenie – prostitútka Oana (Vera Farmiga). Hoci v absolútnom merítku je ich priestor o dosť menší než napríklad ten, venovaný Liv a Erike, alebo Amirinmu synovi Mirovi, je dostatočný na to, aby nepôsobili samoúčelne a násilne. Ako malý bonus slúžia nenápadné odkazy medzi hercami na iné Minghellove filmy: Amira na improvizovanej klaviatúre hrá Bacha, ktorým si v Anglickom pacientovi „privolala“ lásku a pod.
Krádeže a vlámania nepatria medzi citovo veľké filmy, ktoré vás zdrapia a držia s pritajeným dychov v obavách o milencov. Napriek tomu sú plné podpovrchovej vášne, lásky a s nimi spojených trápení a malých každodenných múk. Nezanechajú vás v stave rozrušenia alebo vytrženia. Sú však hodné videnia ako veľmi obyčajný a dobrý film dospelého filmára so snami. 
Breaking and Entering (VB/USA, 2006, 119 min.) Réžia: Anthony Minghella. Scenár: Anthony Minghella. Kamera: Benoit Dellhomme. Hudba: Gabriel Yared. Hrajú: Jude Law, Juliette Binoche, Robin Wright Penn, Rafi Gavron, Ray Winstone, Martin Freeman