Prvý Kozí príbeh presvišťal našimi kinami v roku 2009 a rozhodne to nebol dobrý film. Ale v pamäti určite ostal všetkým, ktorí sa rozhodli risknúť "klasickú českú rozprávku", kde sa dočkali pokusu o paródiu, čo príliš nevyšla. No tvorcovia dali hlavy i peniažky dohromady a dostali druhú šancu. A dobrá správa je, že dvojka je pozerateľnejšia; zrejme si pár výčitiek zobrali k srdcu.Dej filmu sa od prvého dielu posúva z Prahy do rozprávkového kráľovstva plného syra. Viaceré postavy sa síce vrátia, no väčšinu času sledujeme množstvo nových, najmä dvoch detských hrdinov, Honzíka a Zuzanku. Ich rodičia sú unesení čertom; detváky musia zobrať Kozu a podniknúť misiu na ich záchranu. Sprievodcami na ich dobrodružstvách majú byť aj Dlhý, Široký a Bystrozraký. A v celom kráľovstve sa navyše odohráva ďalšia línia o kráľovi, čo zbožňuje syr...

KINEMAVIDEO1638.
Odchod z malebnej, ale príliš temnej Prahy Koziemu príbehu celkom pomáha, diváci sa môžu tešiť na typické české kráľovstvo s mnohými archetypmi. Dej filmu je na jednej strane jednoducho načrtnutý (únos čertom), na druhej strane postupom času začína liať príliš veľa vedľajších línií, ktoré celkovú celistvosť do konca dosť rozbíjajú. Občas mi pripomína posledné filmy Zdeňka Trošky, ktorý sa rovnako v snahe dodať svojim rozprávkam punc toho malebného kraja českého, rozhodol narvať až príliš veľa línii. Namiesto jednej rozprávky citovať hneď štyri a mať dej poskladaný z ešte väčšieho množstva. Len nech sú tam tie typické české nuansy.Je otázne, či deti budú stačiť sledovať, čo im tvorcovia chcú ponúknuť – z hľadiska kadencie scén asi nie, ale na druhej strane je infantilný postup oveľa lepší ako pri prvom dieli, ktorý chcel byť príliš dospelácky a ukázať, že animáky sa ani v Čechách nebudú nakrúcať iba pre deti. No druhý diel o Koze je presne filmom, ktorý má potešiť deti. Svedčí o tom animácia, ktorá už nie je temná a neukazuje iba štylistické a miestami strašidelné uličky Prahy, ale krásne kráľovstvo a zapamätateľných hrdinov.

Hoci je tu veľa nových postáv, mladší diváci ich budú asi milovať. Dlhý, Široký a Bystrozraký majú slušný priestor na vyniknutie a sú dobre napísaní i animovaní – hoci tvorcovia to možno máličko prehnali s ich štylizáciou (jeden je akože rapper a pod.). Paradoxne vedľajšie postavičky niekedy vychádzajú lepšie v očiach divákov ako titulné postavy, čo však spôsobuje zásadný problém. Hlavní hrdinovia sú postupne čoraz nudnejší a nemajú divákovi čo ponúknuť – platí to špeciálne pre Kozu, dosť ťažko uchopiteľný typ.Čím ďalej sa film dostáva, tým menej máte jasno, čo sa deje a prečo táto postava reaguje tak a nie inak. Motivácia je často veľmi bizarná a v tomto smere sa druhý Kozí príbeh ďaleko neposunul. Je to bláznivý, ale ťažko pochopiteľný kolorit, ktorý dospelého (a do hodiny asi aj detského) diváka začne nudiť. Lebo ak nie sú vopred dané pravidlá, ťažko sa postupuje v hre s divákom. Nehovoriac o množstve výplne v druhej polovici filmu, ktorá už s dejom nemá takmer nič spoločné. Infantilné, nezaujímavé dianie stroskotá.

Kozí príbeh so sýrem je chvíľu klasický, potom zase moderný (vybuchujúce scény). Má dobré postavy, ale niekedy ich nevie využiť. Svojou obsahovou stránkou má detský námet, ale skôr dospelé spracovanie, čo potvrdzujú viaceré vtipy smerované na diváka 15+. Našťastie zmizla kopa lascívnych narážok z prvej časti – ale na rodinnú zábavu to stále nestačí. No jedno sa autorom uprieť nedá. Zlepšujú sa po stránke animácie (nápaditejšia, lepšie modely postáv) a hudby (soundtrack a jeho zakomponovanie je výborné). Akurát tri-štyri pesničky dosť zle zapadajú a ich použitie je otázne. Deťom sa asi páčiť budú, ale dej zdržujú.Tvorcovia majú skrátka stále veľa nápadov a získavajú peniažky na ich spracovanie, no potrebujú oveľa silnejšieho režiséra, aby ich dokázal viesť do lepšieho konca. Takto možno uznať, že Kozí príbeh sa zlepšil – ale stále to nie je jednoznačne odporúčateľná rozprávka. Skôr druhý experiment v sérii.Kozí příběh se sýrem (Česko, 2012, 82 min.)Réžia: Jan Tománek. Scenár: Jiří Růžička, Jan Tománek. Hudba: David Solař. Hrajú: (v českom znení) Jiří Lábus, Matěj Hádek, Mahulena Bočanová, Karel Heřmánek, Michal Dlouhý, Miroslav Táborský, Martin Dejdar