Filmové a hudobné majstrovstvo v jednom. Vizionársky film, ktorého nadčasovosť je taká hmatateľná, že nikto nemôže spochybniť  jeho aktuálnosti ani dnes, hoci bol nakrútený pred 32 rokmi. Zo spolupráce dvoch veľkých osobností sa zrodila nesmrteľná snímka sľubujúca nevšedný zážitok. Režisér Godfrey Reggio a autor filmovej hudby Philip Glass stvorili dielo, ktoré nie je následkom vplyvu dnešnej popkultúrnych kritérií jednoduché sledovať, no vnímavého diváka bezpochyby čaká hlboký zážitok. Obrazy harmonicky sa snúbiace s minimalistickou hudbou založenou na repetícii - neustálom opakovaní, pridávaní a postupnom variovaní jednoduchých tónov nenápadne sprostredkúvajú idey východnej filozofie. Hudba obvykle vo filme dokresľuje náladu, no v prípade Koyaanisqatsi, ako aj ďalších dvoch snímok z Qatsi trilógie (Povaqqatsi, 1988 a Naqoyqatsi, 2002) náladu tvorí rovnako ako obrazy. Obe zložky spolu fungujú, vzájomne sa podporujú a prenášajú na diváka účinok harmónie v disharmónii a disharmónie v harmónii, ktorých odkaz s naliehavosťou vychádza z každého momentu.

KINEMAVIDEO3265. Fascináciu planétou Zem tvorcovia pretavili do obrazov a zvukov od počiatkov civilizačnej evolúcie až po technologický pokrok súčasnosti. Deštruktívnu a devastačnú silu ľudstva odkrývajú po záberoch. Spočiatku sa zameriavajú na nezasiahnuté prírodné krásy, neskôr na moderný svet sa kontrasty čoraz viac prehlbujú. Snímka však nepredstavuje len ekologický manifest, ale najmä demonštruje moc človeka nad všetkým živým i neživým a jeho „schopnosť“ meniť ráz krajiny ako i celý ekosystém.

Necítiť prvoplánovú kritiku, ale sofistikovaný systém obrazov a tónov hľadá krásu aj v civilizačných momentoch, akými sú dômyselné urbanistické štruktúry. Zásahy človeka však vôbec neprikrášľuje. Do popredia stavia organizovaný chaos v podobe automobilizmu, vojnového besnenia i umelosti veľkomiest, pričom často naznačuje, že hoci ľudia vyšli z jaskyne na svetlo, stále vidia len odrazy ideí. V tomto prípade sú to odrazy oblohy vo výškových budovách symbolizujúcich veľkomestá ako i odklon človeka od prirodzeného. Aj preklad indiánskeho názvu – život mimo rovnováhy vystihuje hlavnú myšlienkovú os dokumentu. Nielen životné prostredie je stredobodom Reggiovho a Glassovho záujmu. Je ním hlavne človek – stvoriteľ i ničiteľ. Spočiatku zrýchlené zábery na masy sa premenia na individuálne, kamera sleduje anonymných jednotlivcov akoby v ich tvárach hľadala prapôvod činov i vyčíňania. Koyaanisqatsi označovali v čase vzniku ako experimentálny, v súčasnosti je to už klasika, ku ktorej sa do škatuľky umeleckých dokumentov pridružili viaceré (Dogora, Mikrokozmos...), aj známa Baraka Rona Fricka. Nie je to náhoda, Ron Frick sa totiž podieľal na tvorbe Koyaanisqatsi ako kameraman. Pre filmy tohto typu je známe, že nakrúcanie trvá aj niekoľko rokov. V prípade Koyaanisqatsi presne sedem.

74-ročný Godfrey Reggio doposiaľ nakrútil len šesť celovečerných dokumentov, no všetky sa vyznačujú dlhou precíznou prípravou a duchovno-filozofickým náhľadom. S Glassom ho spája rovnaké nazeranie na svetonázorové otázky, a preto spolupracovali na viacerých projektoch. Zakladateľ minimal music, skladateľ Philip Glass, je známy pestrou paletou tvorby a okrem vyložene umeleckých projektov robí aj na mainstreamových kúskoch. Trikrát bol nominovaný na Oscara za filmy Kundun, Hodiny a Zápisky o škandále. Glass a Reggio v prípade Koyaanisqatsi spoločne vytvorili dielo, ktoré je filmom i koncertom zároveň, zarámované do jaskynnej maľby, v ktorej tkvie podstata filmu, rytmus doby a civilizačný zmysel.Koyaanisqatsi (USA, 1982, 86 min.)Réžia: Godfrey Reggio. Scenár: Ron Fricke, Michael Hoenig, Godfrey Reggio, Alton Walpole