Novú českú rozprávku sprevádza z krajiny pôvodu veľká vlna kritiky a nájsť pozitívny ohlas je náročné. Po jej zhliadnutí nemožno nesúhlasiť, že pri vzniku došlo k viacerým chybám a výsledok sa len ťažko zaradí medzi dobré české rozprávky nového milénia.Pred mnohými rokmi zúrila v dedinke Podlesí vojna, ale dobré hubové víly požiadané o pomoc do nej zasiahli a stali sa z ich hubové baby. Podlesí stihla za to kliatba a teraz je na čase veci zmeniť. Akurát dedinu sužuje drak. A tak sa Toník, synovec kováča vydáva na úctyhodnú misiu: zachrániť starostovu dcéru Betku od zlých víl, zatiaľ čo strýčko kováč ide so svojimi vynálezmi a dvomi hlodavcami (pán Křeček a pán Veverka) za Drakom.

KINEMAVIDEO1833.České rozprávky sužuje v ostatných rokoch neskutočná smola. Autori scenára zásadne do deja pchajú kopu postáv, podkapitol a nepotrebných epizód; výsledkom je ťažko pozerateľný až nudný guláš. Že taký štýl preferuje Zdeněk Troška v posledných rokoch, to neprekvapí asi nikoho. Najkrásnejšiu hádanku i Čertovu nevestu sa snažím vytesniť z pamäti už roky. Ale že do rovnakej smoly hupnú Kozie príbehy a najnovšie Kovář z podlesí, je väčší problém českej kinematografie.

Problém Kovářa je, že základná myšlienka t.j. rozum, srdce a odvaha zvíťazia nad hrubou silou je podávaná veľmi ťažkopádne. A zase raz prekomplikovaná snaha scenáristov rozbíja myšlienku do divných scén, kde sa deje všeličo známe aj z iných rozprávok, ale do hlavnej dejovej línie to nepasuje. Toto je klasický problém: osvedčené postavy hrajú podľa klasického naturelu, no spolu to nefunguje. Hoci prvky sú povedomé: statočný chlapec, fešanda na záchranu, zlý drak a iné, ich dejové zakomponovanie je bizarné. Ako desaťminútové momenty by fungovali, v celku však nie. Do toho sa miešajú veľmi zvláštne prvky ako spomínané hlodavce, ktoré poháňajú kreslo (dobrý nápad, nič-moc prevedenie), part Milana Markoviča a kopa nelogických scén. Námet príbehu je totiž ešte dobrý, ale v momente, keď sa preženú všetky epizódy, mnohí (i detskí) diváci možno zistia, že už nechápu, čo sa deje a len aktuálne dianie postáv ich ako-tak zabaví. Prečo sa dejú veci na plátne, to im ostane záhadou (a rozhodne to nie je dôvod na opakované videnie filmu). Jednou z najbolestivejších súčastí sú dialógy, ktoré sú často prázdne, zdĺhavé, stále vysvetľujúce, ale nič nehovoriace. Zbytočne zapratávajú é miesto – keď sa už niečo deje v akcii, hneď je lepšie.

Forma lavíruje medzi hraným filmom a animáciou, dokonca aj bábkami. Je to zvláštny a občas neľahko pozerateľný mix, ale nedá sa mu uprieť zopár nápadov. Forma rozhodne poráža obsah, celkom dobre vyznievajú použité exteriéry i výprava, ktoré nie sú úplne lacné ako v posledných Troškových rozprávkach, čo je pre českú novinku tiež plus. Zoznam pozitív možno rozšíriť aj o solídne herecké výkony – Toník, Betka a Polívkov Kovář patrí medzi najlepšie a aj v iných roličkách sa mihnú akceptovateľní herci.Ale ako výsledok a snaha o záchranu modernej českej rozprávky je to stále málo. Opäť raz som sa ťažkopádne prehrýzol až k záverečným titulkom, osem ráz pozrel na hodinky a vydýchol som si, keď sa rozsvietili svetlá. A to nie sú nikdy dobré signály pred recenziou...Kovář z Podlesí (Česko/Slovensko, 2013, 2013)Réžia: Pavel Göbl. Hrajú: Bolek Polívka, Josef Somr, Milan Markovič, Jiří Pecha, Rosťa Novák, Szidi Tobias