Kate Hudson sa nasťahovala do domu plného duchov a voodoo. A dostala kľúč, ktorým môže otvoriť všetky dvere vrátane podkrovia, z ktorého sa linú podivné zvuky...

Caroline (Kate Hudson) to vo svojom živote nemala doteraz veľmi jednoduché. Mamka jej zomrela pred dvadsiatimi rokmi a keď jej ostal iba otec, tak si radšej užívala búrlivé roky mladosti a namiesto blízkej prítomnosti v posledných rokoch jeho života lietala po svete. Teraz sa snaží trochu očistiť od bremena rodinnej viny a pomôcť spoločnosti tým, že pracuje ako ošetrovateľka. Lenže v meste jej pripadá džob príliš neosobný a navyše jej umierajú pacienti jeden za druhým a nikto si to nevšíma. Holt, Caroline sa len ťažko dokáže zmieriť s osudom a túžba pomáhať k životu a nie pomáhať k smrti (hoci bezbolestnej) ju privedie do veľkého južanského domu, v ktorom žije iba starší pár. Za solídnych tisíc dolárov sa tu má starať Caroline o temer nehybného muža po mŕtvici a s výnimkou dusného prostredia vyzerá táto fuška veľmi dobre. Lenže po čase sa začínajú z podkrovia ozývať rozličné (a nie veľmi príjemné) zvuky a Caroline nepokoj nedá spať. Pri nástupe dostala tzv. skeleton key, čo nie je žiadny kľúčik s príveskom kostričky, ale idiom pre univerzálny kľúč pre všetky izby v dome (v praxi sa používa v hoteloch a moteloch). A tak hor sa do podkrovia zistiť, čo sa vlastne deje a popritom možno objasniť aj varovanie pani domácej, že mladá pomocníčka tento dom aj tak nepochopí. Resp. pátrať po minulosti, pretože taký južanský barák s veľkou záhradou, do ktorej sa vám z neďalekej bažiny dostane (ne)sympatický krokodíl môže obsahovať rôzne tajomstvá...


A veruže áno! Ehren Kruger síce napísal slušný thriller Arlington Road a kvalitne adaptoval prvý Kruh, no zvyšok jeho filmografie obsahuje Vreskot 3 či Impostor alebo naposledy Kruh 2, s ktorým veľkú dieru do sveta neurobil a potreboval by si trošku napraviť svoje renomé. A s dobrými nápadmi by sa čo-to v dusnej Louisiane dalo vyžmýkať. Kruger chytil svoju šancu za pačesy slušnou voľbou prostredia, kde nekonečné bažiny neveštia nič dobré, v rytme blues si môžete zatancovať nejeden čarodejnícky rituál a voodoo nenápadne praktizuje nejeden pracovník plantáže alebo aj tetuša v zákutí práčovne. Keď budete neopatrní, môžete tu prísť o pokoj, bežné zvyky z veľkomesta, dušu i telo, najmä ak budete pchať nos do voodoo a hoodoo (o ktorom ste možno netušili, ale malo by to byť ďalšia bosorácka odroda). Ale Caroline je šikulka a má zvedavý noštek od prírody, takže dom musí stoj čo stoj preskúmať vrátane podkrovia, v ktorom opatrovaného Bena skoro porazilo. Darmo jej hovorí kamarátka, aby do domu vôbec nechodila...
Okolo bažiny a samotného domu sa krúti celá zápletka. Na jednej strane je to dobre, pretože južanský dom má kopu izieb i tajomstiev, ale na druhej strane sa napriek dlhšiemu entré len ťažko dá vydržať v jedinom baráku, keď už po polovici filmu sú objavené všetky izby a tajomstvo na seba necháva až príliš dlho čakať. Skutočne až príliš, pretože v polovici filmu je mystérium zo samotného univerzálneho kľúča i domu preč a ani ponúknutá bažina s nejedným hladným crocom tu veľa tajomstva neponúkla. A keď už niet čo hľadať v prítomnosti, treba sa pohrabať v minulosti, nájsť nejakú stopu a zase počkať asi polhodinku. Potom už Kľúč dospeje do veľkého finále a príde veľká P... Pointa, ktorá kus filmu postaví naruby a buď vás typicky naštve, že je to kravina, ktorá odporuje väčšine scenára alebo s ňou v hlave spokojne odídete z kinosály a ďalej už nebudete nad Kľúčom premýšľať. Pokiaľ sa vám podarí dopracovať k druhej možnosti, môžete byť po zhliadnutí spokojní.


Horšie je, že viacerým z vás bude napriek pointe pripadať film dosť prázdny a pomalý. Natiahnuť stopáž na 105 minút filmu, ktorý sa odohráva v jedinom dome a s tromi ľuďmi (pričom iba dvaja sú pri vedomí) je svojím spôsobom umenie. Ehren Kruger ho zvládol len tak-tak, pár nápadov roztiahol do požadovanej dĺžky, ale asi po hodine nastáva hluchá tridsaťminútovka, v ktorej sa začne až príliš veľa šamaniť a príliš málo diať. Podobne vychádza aj spätný pohľad na film - po dobrej príprave prichádza nudné ticho a solídne finále. Nie je to príliš dobre a ako diváci si budete musieť (okrem občasnej kontroly času) nájsť inú náplň a nielen sledovanie deja. Niektorí budú obdivovať režiséra Iana Softleyho, že z riedkeho scenára urobil pozerateľný triler a svoju reputáciu celkom dobre obhájil. Iných poteší pohľad na spiacu alebo pobehujúcu Kate Hudson v spodnej bielizni, ale to už opäť odbočujeme od scenára. A to nie je dobre! Bežný divák má plynúť vo filme spolu s dejom a nie zastaviť sa na 15-20 minút a dumať, či nosí Kate Hudson značku Victoria's Secret resp. kto film režíroval a čo asi natočil predtým (dobrá rada - Svet podľa Prota). Kľúč by potreboval viac nápadov, hustejší scenár, lepší strih alebo aspoň kratšiu stopáž, lenže to by mohol trvať pomaly 45 minút a vydať skôr na jeden diel z množstva nadprirodzených seriálov a nie na celovečerný film.
Ale pozor, hoci nie je Kľúč výborným thrillerom, od nebezpečne širokej hranice priemeru sa dokáže odlepiť vďaka veľmi solídnym hereckým výkonom (Kate Hudson, Gena Rowlands, Peter Skaarsgard) a najmä finálnej pointe, ktorú, dovolím si povedať, nebude tipovať zo začiatku alebo aj prostriedku filmu vôbec nikto. A hoci nie je pointa úplne hladká, sadá k filmu celkom dobre a nebudete po jej prezradení naštvaní ako pri Hre na schovávačku... Ale musíte ospravedlniť fakt, že 90% filmu vám dá sotva nejaké náznaky na jej uhádnutie a krúti sa okolo nej len zďaleka.
Kľúč je síce nadprirodzený thriller, ale väčšinou ho budete so záujmom sledovať, ako sa poriadne báť alebo cítiť skľúčení, ako pri prvom Kruhu. Nie je to ukážkový zástupca žánru, ale v augustovom suchu si dokáže vybojovať ľahko nadpriemerné hodnotenie a pokiaľ mu ospravedlníte pomalšie tempo, môže sa vám na jeden z posledných letných večerov celkom hodiť... ako jednorazová zábava, ku ktorej sa možno po roku vrátite na DVD. A možno nie.
The Skeleton Key (USA, 2005, 105 min.) Réžia: Iain Softley. Scenár: Ehren Kruger. Kamera: Daniel Mindel. Hudba: Ed Shearmur. Hrajú: Kate Hudson, Jen Apgar, Andreas Beckett, Joy Bryant, Ann Dalrymple