Film Kiss Kiss, Bang Bang je prvým režisérskym počinom Shanea Blacka - pán Black však nie je hocikto. V roku 1987 stvoril pre Mela Gibsona postavu seržanta Riggsa v Smrtonosnej zbrani, čím sa zaradil medzi popredných scenáristov akčného žánru. Aj scenár Kiss Kiss, Bang Bang nesie jeho podpis, no tentoraz si vypomohol knižkou pána menom Brett Halliday.

Samotný film nesie teda znaky detektívneho žánru, určite však nejde o obyčajnú detektívku – hrdinom nie je obranca zákona, ale drobný zlodej menom Harry Lockhart, ktorý sa bizarnou zhodou okolností ocitne v Los Angeles ako nádejná filmová hviezda. V rámci prieskumu roly si vyrazí so súkromným detektívom Perrym na rutinnú sledovačku, z ktorej sa čoskoro vykľuje veľmi nepríjemný a zamotaný prípad. Harry navyše stretne kamarátku z detstva menom Harmony, ktorá situáciu ešte oveľa viac skomplikuje. Ich dávna vášeň pre lacné kriminálne príbehy sa začne ukazovať ako veľmi, veľmi užitočná...


Kiss Kiss, Bang Bang je svieži, dômyselný a originálny príbeh, v ktorom jedno prekvapenie strieda druhé. Samotnými udalosťami preráža príchuť spomínaných lacných detektívok – Black si očividne pozrel Kaufmanovu Adaptáciu, ale vyhýba sa jej priamemu napodobeniu. Pocit prelínania rôznych rovín fikcie či reality, je však vedený aj von z plátna, a to pomocou relatívne nezvyčajných filmárskych postupov. Napríklad Harry je okrem protagonistu aj rozprávačom, čo je síce v detektívkach celkom bežné, ale málokedy sa rozprávač prihovára divákovi v druhej osobe. A pretočiť film dozadu, aby pridal príhodu, ktorú zabudol porozprávať, dokáže naozaj máloktorý filmový hrdina.
Dej je podaný so zaujímavo nadľahčeným tónom - niekomu môže pripomínať bratov Coenovcov a občas s prižmúrenými očami aj Quentina Tarantina. Oproti filmom ako Pulp Fiction je však atmosféra Kiss Kiss, Bang Bang jemnejšia – určite bližšia napríklad k Big Lebowskému. Každopádne, negatívna chémia medzi Harrym a Perrym (o ktorom dlho nie je jasné, či je vlastne homosexuálom alebo nie) funguje na jednotku, rovnako ako romantické napätie medzi Harrym a Harmony. 


Okrem svižných a miestami drsnejších dialógov majú na vierohodnosti postáv zásluhu najmä herci, a medzi nimi predstaviteľ Harryho Robert Downey Jr. Jedna zo scén obsahuje priamu narážku na jeho typovú podobnosť s Colinom Farrellom. Obaja sú slušní herci, no aj tak mám pocit, že na postavu “drzého Harryho” bol vybraný ten vhodnejší – Downeyho zraniteľnosť má menej manický nádych než u Farrela. Pokiaľ ide o Harmony, herečku Michelle Monaghan sme mohli vidieť napr. v thrilleri Pán a pani Smithovci alebo dávnejšie v snímke Agent bez minulosti. V tomto filme sa prejavila veľmi všestranne, dramatické aj komické situácie zvláda s rovnakým šarmom a niektorým mimoriadne bizarným scénam dokáže dať nádych presvedčivosti (napríklad pobiehanie v Santa kostýme pomedzi autá). Val Kilmer v úlohe súkromného detektíva Perryho Van Shrika exceluje, postavu má dokonale vžitú a hrá ju s citom.
Kiss Kiss, Bang Bang sa dosť odvážne hrá s divákom, čo nie každému sadne - najmä zo začiatku. Harry je ako rozprávač príšerne ukecaný a pre ľudí odkázaných na titulky bude jeho úvodný monológ skúškou ohňom (prekladateľ titulkov Jaro Vančo sa musel riadne obracať a zvládol to výborne). Neskôr sa tempo upokojí, na rýchle dialógy sa dá zvyknúť a odmenou je 100 minút inteligentnej zábavy, akú v kine len tak nezažijete. Pokiaľ si myslíte, že v akčnom žánri už pomaly niet čo vymyslieť, Kiss Kiss, Bang Bang vás presvedčí o opaku.
Kiss Kiss Bang Bang (USA, 2005, 103 min.) Réžia: Shane Black. Scenár: Shane Black. Kamera: Michael Barrett. Hudba: John Ottman. Hrajú: Robert Downey Jr., Val Kilmer, Michelle Monaghan, Corbin Bernsen, Dash Mihok, Larry Miller, Rockmond Dunbar