V poradí treťou tohtoročnou  novinkou Asociácie slovenských filmových klubov je snímka Keď sa muž vracia domov, spoluzakladateľa a priekopníka Dogmy 95, Thomasa Vintenberga.

Po prepitej noci sa dvaja dánsky režiséri rozhodli odpútať od zaužívaných filmových konvencií a vytvorili manifest vlastných pravidiel. Zastávali návrat ku koreňom, k čistému, neštylizovanému, neupravenému, žánrovo nedeformovanému filmu. Ani nie za pol hodiny zhrnuli svoje predstavy o „skutočnej“ kinematografii, akú môže vytvárať ktokoľvek bez obmedzených možností, do desiatych bodov.  Kamera zišla zo statívu do rúk, zo snímok sa vytratilo umelé svetlo, mimozáberový zdroj hudby, témy nereflektujúce súčasnú situáciu, či meno režiséra uvedené v titulkoch. Tak vznikla Dogma 95. Prvým filmovým ľadoborcom prerážajúcim cestu tomuto hnutiu sa stala Vintenbergova Rodinná oslava, nakrútená v roku 1998.




 
Obaja zakladatelia od radikálneho postoja za desať rokov upustili. Vo svojich posledných snímkach podrážajú nohy sami sebe a tomu, za čo sa v deväťdesiatych rokoch hrdo bili do pŕs. Lars von Trier v Antikristovi zachádza do prílišnej (chvíľami až gýčovej) štylizácie. Vintenberg sa vo filme Keď sa muž vracia domov v recyklovanej, odľahčenej podobe vracia k postupom, ktoré fungovali pri Rodinnej oslave.






Príbeh je pomerné jednoduchý, nenárokuje si na veľký dejový oblúk. Zvraty, ktoré prináša sú len malými peripetiami dodávajúcimi snímke aspoň minimálnu akciu. Do severského malomesta sa po rokoch vracia slávny operný spevák Karl Kristian Schmidt. Jeho príchod sprevádza veľkolepá oslava v miestnom hoteli, kde sa každý jeden zamestnanec snaží odviesť svoju prácu čo najlepšie, aby zapôsobiť na významného hosťa. Počas príprav sa Karl zoznámi s mladým čašníkom Sebastianom, ktorému pomôže prekonať nezrovnalosti v milostnom živote. Plachý mladík poznačený stratou otca sa nevie rozhodnúť medzi sebavedomou snúbenicou Claudiou a dávnou láskou, psychicky nevyrovnanou Marii Pri slávnostnej večeri na počesť speváka sa prezradia skryté a zamlčané tajomstvá.
Opäť sa veľké vyvrcholenie udeje pri jednom stole. Informovanosť postáv ako i diváka je však úplne iná. Pri Dogma filme číslo 1. sa veľké škandalózne odhalenie prevalí v jednom momente. Vynímajúc malý okruh postav sa ho dozvedajú všetci spoločne, čím príbeh vygraduje do nečakaného zvratu. V snímke Keď sa muž vracia domov sú skutočnosti dôležité pre dej známe nám divákom skôr ako postavám samým. Prvok prekvapenia sa mení na nudné čakanie. Podobne i psychologická rozmanitosť charakterov sa z Vintenbergovej snímky akosi vytratila. Thomas Bo Larsen v úlohe Karla Schmidta pôsobí pokojne. Ťažko si ho pripodobniť k dynamickému a povahovo viacvravnému Michaelovi. 


Plusom ktorý divák isto ocení je ustálenie kamery a jej posun do jedných rúk (pri Rodinnej oslave pre umocnenie „naturalistického“ snímanie  niektoré zo scén nakrúcali herci osobne). Anthony Dod Mantle prostredníctvom detailov vedie divákov pohlaď a sústredí pozornosť na tváre či potrebné artefakty. Závan teplých jemných odtieňov zmäkčuje dejovú plochosť a snímka tak pôsobí po vizuálnej stránke príjemne.
Ak sa v studených zimných večeroch uskromníte slnkom prestúpenou ľahkou komédiou,  možno oceníte jej kvality podobne ako publikum na Medzinárodnom Filmovom Festivale v Nórskom Haugesunde, odkiaľ si Thomas Vintenberg odniesol za film Keď sa muž vracia domov cenu divákov.
En mand kommer hjem (Dánsko/Švédsko, 2008, 93 min.) Réžia: Thomas Vinterberg. Scenár: Morten Kaufmann, Mogens Rukov, Thomas Vinterberg. Kamera: Anthony Dod Mantle. Strih: Soren B. Ebbe, Valdis Oskarsdóttir. Hudba: Johan Söderqvist. Hrajú: Oliver MNller Knauer, Thomas Bo Larsen, Ronja Mannov Olesen, Helene Reingaard Neumann, Morten Grunwald, Gitte Christensen