Nová rozprávka Keď draka bolí hlava má ambíciu pri príležitosti 100. výročia založenia Československa trošku spojiť naše národy. Tak po dlhom čase máme projekt, kde nemusia dabéri preraziť pôvodné hlasy, ale môžeme si ich vychutnať naplno – a ako tvorcovia tvrdia, chceli by troška podnietiť divákov, aby ešte nestratili záujem o ten druhý jazyk (i národ). To je dosť cnostný cieľ – a ako k tomu prispeje rozprávka?

Príbeh začína tým, že dve deti prídu na prázdniny k starým rodičom pod Dračiu skalu. So starkými pilne maká aj dvojhlavý drak Čmoudík. A keď si deti raz vylobujú, aby mohli u neho prespať v jaskyni, povie im príbeh o tom, ako kedysi kráľovstvá vyzerali inak, iný Drak vymyslel kliatbu, ktorá v ríši zakázala stretávať sa párom z vedľajšej zeme, lebo by skameneli alebo sa premenili na stromy. Do toho zohrá rolu aj zlý škriatok Blivajz, Nezábudková lúka, stratené dračie vajce, sto rokov neumytý dračí zub a iné veci...
Je tu predsa len viac ambícií ako spájať národy. Vidieť to najmä na téme, ktorú chce spracovať a autori kruto narazili, miestami si odhrýzli veľké sústa. Ťažko sa plní film o drakovi, čo potrebuje triky a nemáte na ne čas alebo peniaze. Samotné rozprávanie spočiatku ujde, napríklad úvod o deťoch na prázdninách je dobre spracovaný, akurát vás šokuje, že Karel Gott rozpráva po slovensky a Kamila Magálová po česky, ale to už bude zrejme snaha o duálnu jazykovú stopu. Rozhodne chválim, že nie sú všetci dabovaní iba do jedného jazyka a počujeme originálne hlasy.
KINEMAVIDEO4810.
Trošku horšie už táto dualita vyznieva pri drakovi Čmoudíkovi – jednu hlavu nahovoril Libor Bouček, druhú Igor Timko, voľba na túto dvojicu padla azda preto, lebo Čmoudík občas začne spievať a tu sa taký Timko náramne hodí, niet pochýb. Problém je so samotnými pesničkami: sú samoúčelné, nič neprezradia, dej nikam neposunú, často majú minútu. Sú tu, aby si deti mohli chvíľami zanôtiť, no to je dosť málo. Aj rozprávanie oboch hláv je divné: striedajú sa po chvíli a vkladajú vsuvky o tom, čo sa kedysi stalo. Divák rýchlo vytuší, že toto si Čmoudík zažil sám na vlastnej koži alebo bol svedkom týchto udalostí...
Jeho legenda o tom, že krajina bola kedysi rozdelená a všetko vyzeralo inak ako dnes je najprv pútavá. Nasadí tu sľubnú myšlienku o kliatbe uvalenú na dva národy (ich deti sa nesmú milovať, inak sa zmenia na kamene či stromy), no rýchlo sa rozbíja. Filmu ani nesvedčí, že je rozprávaný x postavami – cez deti, Čmoudíka, až sa dostaneme k nažívaniu spriatelených národov (odkaz pre Československo).

Divákovi je vzápätí všetko jasné: chlapec z jedného kráľovstva a dievča z druhého sa musia do seba zamilovať, začať pokúšať kliatbu a hľadať cestu ako ju zlomiť. Ich rodičia by ich najradšej vydali za niekoho iného (aby sa nestalo niečo strašné), no deti sa medzičasom spriatelia s akože zlým Drakom, ktorý kliatbu vyriekol, aby sa dozvedeli, že ju nemôže zrušiť, no môže urobiť niečo iné... Film je zlátanina ako x iných rozprávok dokopy, nemá vôbec nič originálne a len si berie témy odinakiaľ a navyše tu vkladá bizarné postavy.
Napríklad čert Blivajz v podaní Mira Nogu má obrovský raťafák, je zákerný, nevie variť, všetkým otrávi život (a takmer aj potravu), no nikto to nevidí a až do konca filmu im robí všetkým zle a je de facto tou najhoršou postavou. Samotný Drak je síce dobrák, ale ťahá sa s Blivajzom a drží kliatbu, to pôsobí divne. A tých protagonistov je tu ešte viac – kráľovské páry (Koleník-Mauréry, Šimunek-Brožová) by boli aj celkom sympatické, no obmedzia sa na archetypy: milujú deti, neveria, že im (ne)klamú alebo sa môžu dosýta najesť a napiť. To a pár smeláckych replík z nich nerobí sympatické postavy, skôr tuctové.
A keď si myslíte, že nemôže byť horšie, stretneme na lúke klokana alebo začne kurz česko-slovenského jazyka, kde sa hovorí o drevokocúrovi, čučoriedkach a iných slovách. Záverečná tretina je vôbec tým najhorším z celého diela, lebo sa tu ukážu aj podivné dračie dary či zrýchlený pohyb postáv. Ale dračí hip hop, čo je asi najväčšia bizarnosť diela, príde dokonca už v druhej tretine a má mimoriadne otrasnú pieseň!

A keď si myslíte, že vás obsah dostatočne omráčil, začnete si všímať formu. Čmoudík je obyčajná maska s dvomi gebuľami (vyzerá ako nepodarený slovenský Chewbacca), no samotné 3D triky a sekvencie sú jednoznačne príšerné a v čase premiéry očividne nedorobené! Napríklad zlomené vajce má štandardne istú textúru, kým ide o skutočný model, ale v počítačovej grafike je to iba čierna guľa ako z 3D Studia! Alebo dvojhlavý dráčik má obyčajnú zelenú textúru a keď má akože dupať po zemi, je aspoň pol metra vo vzduchu a trepoce nožičkami.
Nehovoriac o finále, keď má vyletieť do výšin, to je už úplný nonsenz. Ak by vám to nestačilo, autori sekvencie aj kombinujú, napríklad 3D model draka vypľuje digitálnu machuľu a v skutočnosti (asi dáky) vrhač ohňa vydal zo seba dáky plameň na lúke... V ostrom kontraste s týmito nepodarenými, nedokončenými sekvenciami sú celkom pekné výtvarné 2D animácie, ktoré majú potenciál čosi prezradiť či posunúť dej vpred. Za tie filmu patrí symbolický bod.
Všetko ostatné je mimo a táto rozprávka môže baviť akurát divákov na Silvestra, ktorí budú dosť ochotní chechtať sa na Kájovi v slovenčine, nepodarenom drakovi, slávnostiach rovnodennosti, kde junák skočí cez oheň v slo-mo efekte, product placement Marlenky na lúke (vyzerá ako stánok z jarmoku), tony iných nepodarkov a najmä mimoriadne slabé, nevydarené efekty či nesúlad obrazu a zvuku (praskot konárov počujete o dve sekundy skôr ako začnú hrdinovia po nich chodiť). Ak je to daň za to, že tvorcovia chceli stihnúť dátum premiéry a prísť s filmom pred 28. októbrom 2018, nech tento film slúži za príklad, že keď nemáte hotový titul, do kín ho radšej nepúšťajte.
Keď draka bolí hlava (Česko / Slovensko, 2018, 99 min.)Réžia: Dušan Rapoš. Scenár: Peter Šiška, Dušan Rapoš. Hrajú: Charlotta Gottová, Karel Gott, Miroslav Šimůnek, Ján Koleník, Kamila Magálová, Zuzana Mauréry, Kateřina Brožová, Miroslav Noga...