Hustým lesom dospelákov si vykračuje vynaliezavá šesťročná Terezka v hábite Červenej Čiapočky. Ľutuje ukrutne hladného vlka a chápe jeho prirodzene dravý pud šelmy. Do pomykova ju ale privádza vlastná mama. Podľa otca je vraj z inej planéty. A k tomu ešte nerozumie čudesnej spleti partnerských vzťahov. Na prvý pohľad milá babička prilieva olej do ohňa. V škôlke dostáva zmätené dievčatko od vrstovníkov celkom logické vysvetlenia, no cíti, akoby jej postupne zašívali brucho plné kamenia....





 
Talentovaná česká animátorka Maria Procházková konotačne použila jednu z najznámejších detských rozprávok vo svojom druhom celovečernom filme Kdopak by se vlka bál (2008) (prvým bol Žralok v hlavě, 2005). Klasicky hraný príbeh sprostredkúva detská optika malej Terezky (Dorotka Dědková) a autorka doň okrem animovaných dokresľovačiek vložila jej duchaplné komentáre diania vôkol nej. Terezkina posadnutosť Červenou Čiapočkou jej každý deň pomáha - má po ruke rozprávku nie až tak veľmi vzdialenú realite, na rozdiel od princezien či ufónov, ktorých život zaskočí nečakanými zvratmi.





Terezkinej mame (Jitka Čvančarová) ako obyčajnému mimozemšťanovi ešte dlho potrvá, pokiaľ sa unormálni, vráti „do svojej kože“, a nebude budiť vo svojej dcére pochybnosti o možnej Terezkinej zámene v pôrodnici. Keďže Červená Čiapočka nedisponuje žiadnym tatinom, Terezka to so svojím (Pavel Řezníček) tiež nemá jednoduché. Hlavne, keď sa na scéne zjaví pofidérny – podľa kamaráta Šimona (Matouš Kratina), takisto ufón – Patrik (Martin Hofmann). A babičky, tie sú láskavé asi len v rozprávkach. Tá Terezkina (Jana Krausová) myslí len na blaho svojej milovanej ufónky, vnučku pritom berúc iba ako milý príručný kufrík.
Film Kdopak by se vlka bál vyobšíva nespratný rodičovský zadok nadostač. Hlavnú rolu malej Terezky prežiarila vtedy 7-ročná Dorotka Dědková, životaschopne a inteligentne ešte pôsobí okruh jej vrstovníkov v škôlke. S pribúdajúcimi rokmi sa správanie čoraz viac znepochopiteľňuje. 


Maria Procházková jednoduchou, a predsa výrazne pútavou, explikáciou rodinných vzťahov psychologicky sonduje, ako sa na dôležité debaty dospelých vykúka spod kuchynského stola, keď ešte len chodíte do škôlky. Jemne stavaný, nenáhlivý, no nenudiaci, dej je zhrnutý do akurátnych 90-tych minút a rozohraný výbornou typológiou postáv v príjemnom hudobnom sprievode Jana P. Muchowa. Hravá forma, prvky animácie, detské postavy, alegória s rozprávkou – to všetko láka ponúknuť film malému divákovi. Ten si ho vychutná skôr sekvenčne v jemu blízkych a zrozumiteľných scénach, zvyšok dochápe až vedľa sediaci rodič, takže označenie „rodinný film“ si právom zaslúži.
Kdopak by se vlka bál (Česká republika, 2008, 90 min.) Réžia: Maria Procházková. Scenár: Maria Procházková. Kamera: Martin Štěpánek. Hudba: Jan P. Muchow, Georg Friedrich Händel – ária Lascio ch’io pianga. Hrajú: Dorotka Dědková, Matouš Kratina, Jitka Čvančarová, Pavel Řezníček, Jana Krausová, Martin Hofmann, Marie Boková, Marek Taclík, Vlastimil Třešňák