Originalita v súčasných animákoch je vskutku zriedkavým javom, o čom svedčí aj táto lacnejšia kópia Shreka. A nie je príliš cool...

Viaceré žánre si koledujú o svoje paródie a animované filmy nie sú výnimkou. Bravúrna dvojica Shrekov nám ukazuje ako skĺbiť perfektné nahovorenie milých, výborne animovaných postavičiek a dodať dej plný výborných gagov i solídneho soundtracku. Historka o Červenej čiapočke by sa určite vo svete zlobra a ukecaného somárika výborne vynímala, ale bratia Weinsteinovci s novovytvoreným štúdiom zobrali pár miliónov dolárov a rozhodli sa pre vlastnú zábavičku.
Príbeh začína postavený naruby – vlk zožerie Červenú čiapočku a na scénu prichádza detektív v podobe žabiaka, ktorý si zoradí všetkých podozrivých a postupne prechádza štyri verzie prípadu. Z nich sa snaží vydedukovať, čo sa vlastne stalo a ako si jednotliví zainteresovaní v načrtnutých alternatívach počínali. Postáv na scéne je však čoraz viac a detektív sa dopátra okrem iného aj k ďalším nitkám rozprávkového koloritu – systému donáškovej služby, do ktorého bola Červená čiapočka zapletená alebo aj pohnútok vlka, ktorý oplýva príliš veľkou mierou sarkazmu a jeho vtrhnutie do domu starej mamy nastoľuje ďalšie otázky. Koniec koncov, aj stará mama je tu vykreslená v odlišnom postavení – jej koláčiky sú až príliš dobré a všetci sa ne vrhajú nielen kvôli sladkej chuti. A na druhej strane pestuje aktívne športy i bojové umenia vo voľnom čase. No povedzte, nie je tých odklonov od klasickej schémy rozprávky príliš veľa? Je, a to scenáristi prihodili do kotla veľmi veľké množstvo vedľajších postáv, ktoré zohrávajú väčšie či menšie (až epizódne úlohy). Dejová línia sa však sústredí predovšetkým na rozprávanie pomocou rozličných verzií príbehu, čím navodzuje (ako správne podotýka prakticky väčšina zahraničných recenzií) legendárneho Rashomona resp. súčasnému diváctvu môže sčasti pripomínať Obvyklých podozrivých alebo iný thriller z poslednej dekády s množstvom zaujímavých zvratov spočínajúcich v náhlom otočení deja odhalením resp. posunutím určitej nitky do inej pozície.


Úprimne, scenáristi sa z kvantitatívneho hľadiska snažili, čo im sily stačili, tlačili na pílu všade, kde mohli a do 80 minút skutočne narvali veľké množstvo materiálu. Spoločným atribútom má byť snaha obrátiť všetko do satirickej roviny, vynútiť si gag všade, kde sa len dá a štvorakou variáciou na príliš jednoduchý príbeh doraziť až do konca. Neviem, či začínam byť príliš konzervatívnym divákom, no toto podanie mi jednoducho nesedí. Filmové snahy o prerozprávanie jedného príbehu viacnásobným pohľadom sú v posledných rokoch dosť odbité a zbytočne zabíjajú stopáž. Karcoolka je snáď na čele podobných pokusov, pretože jej scenár nemá čím presvedčiť. Bláznivá zápletka s veľkým množstvom postavičiek sa totiž zrazu drobí na epizódne kúsky, ktoré vás síce môžu zabaviť, ale ten pocit plnohodnotnej satisfakcie sa jednoducho nevie dostaviť. Resp. zoberme problém tohto dielka z inej strany – obsahuje určité zaujímavé nápady, ale svojím spracovaním ich nevie pretaviť do zaujímavej podoby. Viem si predstaviť, že majstri z Pixaru alebo fachmani z Dreamworksu by si určite poradili s načrtnutou štvoricou príbehov oveľa lepšie. Majú to jednoducho v krvi a keď už objavia zaujímavý nápad, dokážu ho využiť správnym smerom. Chlapíci od Weinsteinovcov sa síce snažia, ale postupujú skôr metódou pokus – omyl. Presne taký pocit nadobudnete pri pohľade na plejádu vtipných postavičiek a ich zvrátené rozprávkové konanie. Niektoré sa vydarili, iné menej. Našťastie je stopáž krátka a podobne ako v priemerných komédiách, aj tu platí pravidlo, že pri "halde" gagov sa stačí zasmiať na každom druhom alebo treťom a z kina nemusíte odísť sklamaní.
Problémom Karcoolky je, že nemá svoju vlastnú tvár. Celá kostra v podstate vykráda princíp Shreka, keď si chce v jednom rozprávkovom svete vystreliť z načrtnutých protagonistov vo vlastný satirický prospech. Lenže zatiaľ čo mnohé dielka Dreamworksu, či už tie lepšie (Shrek 1, 2) alebo aj slabšie (Príbeh žraloka) chcú čerpať primárne z jedného vybraného sveta (rozprávkový, mafiánsky), Karcoolka sa upla iba na jeden z nich a nie je to, žiaľ, žiadny originálny (pretože z rozprávok si už vystrelil dvakrát zelený chlapík z bažiny). Je tu snaha o simuláciu investigatívneho vyšetrovania v štýle obľúbených amerických reality šou, ale tá nestačí. Opäť komparácia so Shrekom – tam stačil obyčajný frk pri zatknutí hrdinov, tu sa naťahuje na celú stopáž a rýchlo vyšťaví. Pri súčte nefungujúcich leitmotívov treba siahnuť po typickej barličke – satire súčasnosti. Tá pripisuje reálne atribúty rozprávkovým postavám a niektoré sa ujmú, iné nie. Typický charakter moderných animovaných filmov, kde sa viac smeje dospelé publikum ako to detské, je v prípade Karcoolky nechtiac vybičovaný do stopercentnej roviny. Deťúrence sa občas usmejú a dosť im pomôže český dabing, dospelým však patrí väčšina dejovej zápletky a desiatky narážok. Sem-tam sa objaví prvok, ktorý môže pobaviť aj menších (hyperaktívna veverička), ale vy ako ostrieľaní diváci si hneď uvedomíte, že tu sa liplo na inom nápade – Scrata z Doby ľadovej, t.j. opäť nič originálne a po prvom dojme už ani nie príliš zábavné.


A ešte raz sa treba vrátiť k poznámke, že Karcoolka v skutočnosti obsahuje slušný materiál, no chýba jej lepšie spracovanie. Nielen pri scenári a réžii, ale aj animácii, ktorá miestami vyzerá ako vystrihnutá zo 70. či 80. rokov minulého storočia. Iste, Weinsteinovci nemajú na začiatku pôsobenia veľa peniažkov, ale 80% animácií vyzerá skutočne lacno a veľké plátno ich nedostatky zvýrazňuje. Na druhej strane môžete brať Karcoolku ako lacnejšiu zábavu, pretože to by musela mať poriadne prepracovaný a vylepšený scenár, aby do nej niekto nalial ďalšie desiatky miliónov a urobil z nej udalosť sezóny. Napriek tomu sa už neraz ukázali projekty s lepšou animáciou, ba čo viac, niektoré videotituly a pokračovania hlavných titulov vyzerajú lepšie ako Karcoolka a to je pomaly až rana pod pás. Soundtrack k tomuto štýlu iba prispieva – znie ako by ho skladali v 80. rokoch. Ak to mal byť spolu s lacnou grafikou úmysel, je to síce pekný pokus, ale nemusel by tak otvorene kričať a dávať okato najavo nižší rozpočet celého projektu.
Na záver sa patrí ešte podpichnúť, že český dabing sa síce snaží, ale originálne výkony Anne Hathaway, Glenn Close, Jima Belushiho, Chazza Palminteriho, ale aj Xzibita či Anthony Andersona sú proste neporovnateľné. To všetko tu chýba a je možné, že ich prítomnosť v anglickej verzii robí tento film vlastne lepší, ako je. U nás v kinách to všetko absentuje a ostáva iba 80-minútová animovaná zábava. Na bežné pomery je to dosť málo, ale vzhľadom na nedostatok inej novej zábavy to do príchodu druhej Doby ľadovej (o šesť týždňov) postačí.
Hoodwinked (USA, 2005, 80 min.) Réžia: Cory Edwards. Scenár: Cory Edwards, Todd Edwards, Tony Leech. Hudba: John Mark Painter. Hrajú: V českom znení: Jana Mařasová, Jiří Lábus, Pavel Rýmský, Zdeněk Junák, Petr Kostka, Petr Rychlý