Ďalší remake neamerického hororu v popcornovej podobe? Nie, Karanténa chce kvalitne ponapínať naše nervy a vystrašiť tajomstvom...

Už-už ste si pri pohľade do kalendára mysleli, že Hollywood na nás vystrieľal všetky hororové remaky zaujímavých kúskov zo všetkých neamerických končín, ale ejha... Začiatok decembra prináša ešte jedného zástupcu. Po všetkých zmeškaných hovoroch, clonách či zrkadlách, prichádza remake hororu európskeho. Španielsky REC sa ešte niektorým divákom ani nedostal na obrazovky TV či PC a už nám americká továreň na filmové sny posiela jeho vlastnú podobu. Ale predsudky bokom, pretože hodnotenie jasne napovedá, že toto nie je iba priemerný pokus.
                


Dej sa krúti okolo mladej televíznej reportérky nočnej šou, ktorá má divákov šokovať, prekvapiť a ukázať im niečo netradičné v skutočných reáliách. Tento diel sa má zamerať na hasičov, a tak pekná slečna i kameraman odchádzajú do terénu na jednu stanicu. Tu si pokojne nakrútia pár prvých záberov a čakajú, čo sa bude diať ďalej. Vyzerá to na pohodovú šichtu, ale vo veľkomeste sa vždy nájde príležitosť, kedy treba vyraziť do akcie. Stane sa, siréna hučí ostošesť, televízna dvojica i partia požiarnikov vyráža na miesto činu, odkiaľ dostali signál prísť pomôcť a...
...začína veľmi solídny nervydrásajúci zážitok. Partia protagonistov sa totiž dostáva do domu, kde budú na povel uzavretí spolu s jeho obyvateľmi. Z toho vzniká ústredný názov filmu – dostávajú sa do karantény. Niečo sa tu deje, súvisí to so smrťou, našincami v dome alebo prečo je vlastne potrebné priestor uzavrieť a držať tam pôvodné persóny i hodiť im do vienka pár nových?


Napätie a ešte raz napätie sú devízami Karantény. Po stránke obsahu skrýva predovšetkým tajomno, ktoré rozhodne nechce vyzradiť v prvej polhodinke, ale napínať vás čo najdlhšie. Preto dejová premisa vydrží pekných pár minút a na kobylku diania budete prichádzať postupne. A to je dobre – pretože sa vyhneme notoricky známemu pocitu odhalenia v polovici, a nutnosti dožiť do konca s pár hrdinami.
I keď najväčšou devízou nie je ani strašné tajomstvo Karantény, ako forma, ktorou sa ho snaží objaviť. Subžáner filmov nakrúcaných z ručnej kamery zahŕňa adrenalínové zážitky už od čias Blair Witch. A Karanténa je rovnako napínavá a ponúka pôsobivý zážitok ako blúdenie v lesoch pred deviatimi rokmi. Z nenápadného dokumentu sa vykľuje správne napínavý horor, ktorý zvysoka kašle na viaceré hollywoodske finesy akými sú sprievodná hudba, rýchly strih či klasické filmové rozprávanie a hádže nám scény nadväzujúce, drásajúce a nie zbytočne strihané. Sledovanie diania z pohľadu prvej osoby je dostatočne sugestívne a hoci občas dôjde na menej či viac nápadný digitálny trik v záujme súdržnosti celého diela, stále ide o surový dokument prechádzajúci do filmového hororu. Má množstvo pasáží, pri ktorých sa naľakáte, hoci ste pravidelný návštevník kina a dej napokon tiež neurazí.


Forma neprevláda nad obsahom a vice versa. Záhada Blair Witch mohla byť prvá, no jej postupy si zaslúžia raz za pár rokov vybrúsenie do vyššej kvality – to sa Karanténe darí. Vďaka lepšiemu obsadeniu (Jennifer Carpenter je veľmi dobrá) a celkovej hre s divákom i napínavým zážitkom z podania roztrasenej kamery. Ako pravidelný návštevník najspodnejších radov kinosály navyše radím – tentoraz sa radšej posuňte o dva rady vzad, inak vám môže prísť zle ako pri Black Hawk Down.
Karanténa je skrátka dobrý horor, ktorý využíva stále zaujímavú formu i obsah. Napriek tomu, že ide o remake, je dostatočne dravá, dynamická a napínavá, čo sa nedá povedať o zvyšných kúskoch tohto roka. Radi sa bojíte a hľadáte skôr  žánrovú inováciu ako variáciu? Skúste Karanténu. 
Quarantine (USA, 2008, 86 min.) Réžia: John Erick Dowdle. Scenár: John Erick Dowdle. Kamera: Ken Seng. Strih: Elliot Greenberg. Hrajú: Jennifer Carpenter, Steve Harris, Jay Hernandez, Johnathon Schaech, Columbus Short, Andrew Fiscella, Rade Serbedzija