Film, hlásiaci sa takmer k raskoľnikovskému odkazu obžaloby systému, je strhujúci skôr po technickej stránke: V našich zemepisných šírkach sa podobne nakrútené dielo zatiaľ len tak ľahko nevidí. Už na začiatku sa divákom pred očami v rýchlosti striedajú zábery, prelínajú sa, približujú, vzďaľujú, rozmazávajú a zostrujú sa obrazy, a trasúca sa kamera tomu dodáva autentický ráz.

Do deja vás uvedú výstrižky palcových titulkov z novín, ktoré sú hlavným zdrojom rovnako útržkovitých informácií o Kajínkovi. Rekonštrukcia vraždy, príbeh jeho obhajkyne, zákulisné ťahy osôb, zasvätených do prípadu, niekoľko retrospektívnych pohľadov, medzitým Kajínek vo väznici, súdna sieň, príprava úteku - s dynamikou tu problém naozaj nie je. Divák chvíľami zabudne na všetko ostatné - čo je dobré znamenie.




 
Hudba Václava Noida Bártu spĺňa všetky kritériá, aby zvýraznila všetko, čo sa deje na plátne. V napínavých scénach, akou je napríklad útek z väzenia, je tempo striedania záberov dokonale zladené s rytmom hudby; je to jeden z najpôsobivejších úsekov snímky. Je však zvláštne - z pozitívneho hľadiska - že snímka vo vás nevzbudí žiadne emócie; nekoná sa žiadne pohnutie.




Filmový Kajínek vôbec nepôsobí ako vrah, ale skôr ako inteligentný človek s až priveľmi dobráckymi očami. Vpíše sa nám do pamäti ako „ten vrah, o ktorom bol nakrútený ten film“.  Najväčší dojem ale urobí ani nie tak Lavronenko, ale najmä Tatiana Vilhelmová - ktorá sa doteraz nemala šancu ukázať v takejto role, čo do charakteru, ale aj do náročnosti. Podobne si svoju úlohu užil aj dnes už nebohý Vladimír Dlouhý, ktorého pamiatke je titul venovaný.
Trochu môže nastať problém so zahraničnými hercami a s ich predabovaním, pretože kým na jednej strane vidíte a počujete zladený obraz a zvuk Vilhelmovej, na Lavronenkovi či Lindovi do značnej miery vidno, že za nich hovorí niekto iný... Aj na to sa však po čase dá zvyknúť. V konečnom dôsledku je len dobré, že režisér obsadil viacero, pre nás neopozeraných tvárí.


Škoda záveru, ktorým si akoby Kajínek - ako film, ale aj ako prípad - nechával otvorené dvierka. Ale asi nie je pravdepodobné, že by sa prípad Kajínka znovu otváral. Tiež sa asi nespustí rapídna obnova systému súdnictva v Čechách. Kajínek bude aj naďalej záhadným fenoménom, o ktorom ani po filme, ktorý nesie jeho meno, nič nové nevieme. Ale stojí za to ho vidieť.
Kajínek (ČR, 2010, 107 min.) Réžia: Petr Jákl. Scenár: Marek Dobeš, Petr Jákl. Kamera: F.A. Brbaec. Hudba: Václav Bárta. Hrajú: Konstantin Lavronenko, Tatiana Vilhelmová, Michal Dlouhý, Václav Bárta, Boguslaw Linda