Biblický Kafarnaum, kde mal Ježiš vykonať mnohé zázraky, zrejme vyzeral celkom inak, ako nám ho predstavuje Nadine Labaki vo svojej najnovšej snímke. Vzala nás na púť do najchudobnejšej štvrte libanonského Bejrútu, aby nám demonštrovala kafarnaum v prenesenom význame slova a prostredníctvom smutnej sociálnej témy zabrnkala na city. A podarilo sa. Chaos (=kafarnaum) môže mať aj tvár nešťastných detí vedome privádzaných do biedy a utrpenia.

Obdobné námety so silným sociálnym apelom sa pravidelne uchádzajú o najvyššie filmové ocenenia. Najmarkantnejšími prípadmi z minulosti sú zrejme Božské deti a slávny Milionár z chatrče či pred dvoma rokmi na Oscara nominovaný Lion o stratenom indickom chlapcovi. Nominácia na cudzojazyčného Oscara nie je preto žiadnym prekvapením ani v prípade Kafarnaum.
KINEMAVIDEO4877.
Všetky majú spoločného menovateľa – deti žijúce v chudobe a všetky tak intenzívne atakujú naše emócie. Smútok, dojatie, bezradnosť a zároveň nádej na vyriešenie bezvýchodiskovej situácie sa z nás vyplavujú od začiatku až do konca a upozorňujú nás na dlhodobo neriešené problémy. Libanonská režisérka Nadine Labaki poukazuje hneď na niekoľko. Ilegálni imigranti, týrané deti, práca prisťahovalcov, rasizmus, práva dieťaťa a ich nerešpektovanie – to všetko sa snažila obsiahnuť v zložitom filmovom brainstormingu až narazila na absolútne zúfalstvo, ktoré inak silnej snímke uškodilo a narušilo statiku nosnej témy.
A tou je príbeh 12-ročného chlapca Zaina, ktorý zažaloval svojich rodičov za to, že ho splodili. Priviedli ho tak do sveta, kde len živorí, každý deň zvádza boj o život a o svetlej budúcnosti môže len snívať. Dokonca o jeho existencii nevedia ani úrady a bez rodného listu oficiálne nejestvuje. Okrem toho mu znemožnili prístup k vzdelaniu, nútia ho rovnako ako jeho mladších súrodencov pracovať a zapájajú ho aj do kriminálnych aktivít.

Zlom v Zainovom živote nastane, keď rodičia vydajú jeho milovanú 11-ročnú sestru za dospelého muža. Útek z domova ho privedie na novú tŕnistú cestu otvárajúcu ďalšie citlivé témy. Tu sa začína písať ďalší trpký a bolestivý príbeh a Zain je opäť jeho súčasťou. Príliš veľa naložila autorka na tie neduživé detské bedrá a nastolila konflikt, ktorý by si zaslúžil samostatný film. Vrstvenie utrpenia síce zintenzívňuje príbeh, no takisto celkom vyčerpáva diváka bažiaceho po kúsku nádeje.
Režisérku a scenáristku pri tvorbe viedli najmä hnev a frustrácia zo sociálnej nespravodlivosti a rodičovskej nezodpovednosti. Príbeh matky, ktorá porodila 16 detí, z ktorých šesť zomrelo a ďalšie skončili v sirotincoch, bol hnacím motorom nakrútiť snímku o početných nemajetných rodinách bez budúcnosti. Nadine Labaki sa po dramédii Where Do We Go Now? / A čo teraz?, kde sa na občiansku vojnu dokázala pozrieť podobne oduševnene, ale zato z nadhľadu a nápadito, tentoraz nakumulovaný hnev strhol do beznádeje a jednostrannosti.

Príbeh nie je inšpirovaný skutočným prípadom, no vznikol ako výsledok autorkinho trojročného výskumu ľudí žijúcich na hranici chudoby v slumoch veľkých miest. Pre čo najväčšiu autenticitu do väčšiny postáv obsadila nehercov pochádzajúcich z podobne zložitej sociálnej situácie. Zain je napríklad sýrsky utečenec taktiež pochádzajúci z veľkej rodiny. Režisérka sa rozhodla stvárniť postavu Zainovej právnej zástupkyne a spolu s chlapcom žaluje rodičov za ich osudové zlyhania.
Libanonský nominant na Oscara sa tak stáva obžalobou rodičovskej nezodpovednosti a nabáda pozastaviť sa nad myšlienkou – radšej nebyť rodičom, ako byť zlým rodičom. Dráma, ktorá si okrem ceny poroty na festivale v Cannes vyslúžila aj 15-minútové standing ovation, dozaista nenechá nikoho chladným. A hoci nahromadila priveľa závažných sociálnych problémov a topí nás v smútku, svoje miesto si na oscarovom ťažení zaslúži. Najmä pre upozornenie na surový fakt, že v rovnakej situácii ako Zain je množstvo ďalších živoriacich detí.
Capharnaüm (Libanon, Francúzsko, USA, 2018, 120 min.)Réžia: Nadine Labaki. Scenár: Nadine Labaki, Khaled Mouzanar. Hrajú: Zain Al Rafeea, Kawthar Al Haddad, Boluwatife Treasure Bankole, Nadine Labaki