Haydena Christensena som v kinách nevidel od čias, čo si nasadil masku Dartha Vadera. Niežeby mi za ten čas nejako chýbal, ale predsa len som si myslel, že naše opätovné stretnutie dopadne lepšie.

Život Davida Ricea je ošúchaným príbehom hanblivého, ale šarmantného teenagera, ktorý je terčom spolužiackých posmeškov, solitérom v rozpadnutej rodine a Cyranom bez básní. Všetko sa to zmení uprostred zamrznutého jazera, keď v krajnej núdzi pochopí, že má úžasnú vlastnosť: dokáže sa teleportovať. Svet je v tom okamihu gombička a David si bezstarostne poskakuje. Ráno si skočí do banky (priamo do trezora), poobede na kávičku do Ria. Máte pocit, že je to super život? Máte pocit, že v prípade charizmatického nepriateľa by to mohol byť super oddychový film?
                             


Videli ste trailer? Tak ste videli to najlepšie z filmu. Základná premisa je síce bolestivo jednoduchá, ale predsa len ponúka priestor pre fajn zábavu. Trailer je dobre zostrihaný, Samuel L. Jackson vyzerá dostatočne rozhodne, tak v čom je problém? Vo zvyšku filmu. Žiaľ ani herecké mená Christensena a Jacksona, ani mená režiséra Limana (Pán a pani Smithovci, Agent bez minulosti) a scenáristu Goyera (trilógia Blade) nie sú nič platné, pretože film je z drvivej väčšiny nudný.
Nudným ho robí v prvom rade príbeh. Tak chabé načrtnutie postáv, ktoré následne konajú po priamo nakreslenej linke a dokážu si pritom protirečiť, sa len tak často nevidí. Keď si uvedomím, že to spískal autor finišujúceho Temného rytiera a pripravovaného X-man Origins: Magneto, až ma studený pot obchádza. Nechcem povolávať na adresu pána scenáristu železné ostré predmety, ale ak sa rýchlo neprebudí zo štrajkujúceho stavu, z chystaných komixových bonbónikov bude kopa šrotu. Myslím, že úvodné scenáristické lekcie: ako viesť postavu, ako vytvoriť napätie a ako dosiahnuť, aby mal príbeh spád a pointu, by mali byť pánom Goyerom drvené noc-deň... 


Aby mu nebolo smutno, do vedľajšej triedy by sa mal vrátiť aj pán režisér Liman. Priznám sa, nemám ani jeden z jeho kúskov zvlášť rád, ale oproti tomuto sú to vážne počiny. Zatiaľ, čo triková rovina bola zvládnutá pomerne dobre a exkluzivita Davidových „jumpov“ okázalo dávaná najavo exotickými exteriérmi a pôsobivými jazdami kamery z vrtuľníka, vedenie hercov a udržanie príbehu v zmysluplnom tvare si zobralo dovolenku. Myslím, že v momente, keď sa film rozpadne na sériu krajších, či menej zaujímavých obrázkov, ktoré sa silou mocou tvária, že dávajú dohromady niečo viac, je to najmä režisérov problém. A Jumper naozaj skáče hore dole a divákovi ponúka lahôdky typu: „Oni zabíjajú nás, my ich. Stovky rokov.“
Je čas aj niečo pochváliť. Jamie Bell v úlohe Griffina ponúkol zaujímavý akcent, ktorý dodával jeho postave rozmer nevrlého samotára a Rachel Bilson (seriál O.C.) sa pomerne statočne borila prázdnotou svojej postavy prostredníctvom masky „normálneho dievčaťa, ktoré od života až tak veľa nečaká“. Vrcholom celého filmu však zostali (pochopiteľne) trikové sekvencie, ktoré (na jednu alebo dve výnimky) boli zvládnuté dobre. Ani z jednej nešiel taký šmrnc, ako napríklad z útoku Nightcrawlera v X2, ale dali sa. 


V pomere medzi (zaujímavým) potenciálom a (nudnou) skutočnosťou sa mi ako vhodná paralela k filmu Jumper javí Storyho Fantastická štvorka. Rovnako odfláknutá a výsostne podpriemerná vec. Vzhľadom na to, koľko otvorených dverí si autori nechali, zdá sa, že majú v pláne skákať do druhého a možno i ďalších dielov. Tržby to zatiaľ neposvätili, ale ani nezastavili. Tak uvidíme. Ale pokojne si zatiaľ skočte do kina aj na niečo lepšie. Nemal by to byť taký problém.
Jumper (USA, 2008, 88 min.) Réžia: Doug Liman. Scenár: David S. Goyer, Jim Uhls. Kamera: Barry Peterson. Hudba: John Powell. Hrajú: Hayden Christensen, Jamie Bell, Samuel L. Jackson, Rachel Bilson,Diane Lane, Michael Rooker, Tom Hulce