Príbeh Johanky z Arku za zvuku metalových bítov, mníšsky headbanging či stredoveký rap prerušovaný kostolnými chválami? Toto výhodné balenie tri v jednom ponúka novinka s názvom Johanka Superstar. Jej tvorca Bruno Dumont ňou opäť prekračuje hranice a tvorí film aký tu ešte nebol.

Ústrednou témou snímky je zobrazenie života francúzskej bojovníčky Johanky z Arku. Dievčina už v detstve nedokázala zniesť utrpenie vojny, v ktorej sa zmietala jej krajina. Posilnená vierou sa rozhodla za svoju vlasť bojovať. A tak sa ocitáme uprostred francúzskej dedinky, sledujeme ako malá Johanka pasie ovečky, modlí sa k Bohu a prosí o priaznivú budúcnosť.
Dievčinin charakter je však osobitý. Na svet nazerá inak ako jej rovesníci. Bojí sa o osud svojej krajiny, nedokáže pochopiť, prečo ľudia trpia. K tomu bezradne poskakuje po zemi, piesok sa jej zarýva pomedzi prsty. Hladká ovečky, ktoré sa ako vystrihnuté z časopisu pasú vôkol nej. Občas zahrá výborná muzika drsnejších tónov, zaznejú i elektronické bíty.
KINEMAVIDEO4681.
Mníšky s bezchybne nacvičenou choreografiou komicky tárajú o utrpení, nasleduje šokujúci headbanging, ku ktorému sa pridá aj Johanka. Veď ako by to aj bolo, keby hlbokú vieru neprežila naplno! Rovnako excelentný je dievčinin strýc. Jeho IQ by sa sotva zmestilo na spodnú hranicu Gaussovej krivky. To však nevadí, do bláznivého titulu sa hodí výborne. Tanec v štýle „práve som sa posral“ nemá chybu, rovnako ako príšerný rap sprevádzajúci jeho hudobné číslo.
Režisér podivuhodnej novinky, Bruno Dumont začínal ako amatér, no jeho snímky ihneď zaujali verejnosť. Boli provokatívne, prekračovali hranice, odstraňovali tabu. Najnovší počin Johanka Superstar zostáva po drámach (Camille Claudel 1915, Hadewijch - medzi Kristom a Alahom, Hors Satan) akýmsi jeho ďalším komickým pokusom. Ťažko posúdiť na akých kokteiloch počas natáčania tvorca fičal, ich chemické zloženie rozhodne muselo byť jedinečné. Jedinečné, no nie úplne dostačujúce.

Ukázalo sa totiž, že komédie (Ospalá zátoka) Dumontovi žánrovo úplne nesadnú. Kamera nemá chybu, francúzsku krajinu zobrazuje v plnej kráse. Tvorca častokrát volí zábery z diaľky, čím sa ironickosť scény zvyšuje. Rovnako prepracovaná je hudba a herecké výkony. Snímke však chýba to hlavné, šťava.
Johanka Superstar totiž pôsobí zvláštne. Akoby si tvorca na papier spísal päť strelených nápadov a následne z nich vytvoril dvojhodinový film. No nie je to nízky počet? Dumont si možno myslel, že bizarnosť celej snímky prehluší mŕtve miesta. Nestalo sa. Novinka je navyše v mnohom serióznym počinom, čo len podnecuje zmätenosť diváka. Hlavná hrdinka spieva výborne, herecký výkon je (až na jej detské „ja“) presvedčivý. Nevyvoláva tak potrebný humor, prítomný najmä v postave jej strýka, mníšok a rodičov.

Rovnakú vážnosť cítime z jej replík. Samotný režisér si tento paradox uvedomuje. Pre anglický magazín Seventh Row povedal, že čiastočný realizmus bol vzhľadom na tému potrebný. Utrhnúť z reťaze sa mu zrejme nezdalo kvôli danej téme veľmi prínosné.
Práve preto zostáva Johanka Superstar len pokusom o nakrútenie niečoho špeciálneho, jedinečného, šokujúceho. Tínedžeri sa možno zabavia, konzervatívci budú hundrať. No a my? My úpenlivo očakávame záverečné titulky. Škoda. Ak by Johanka spievala tridsať minút, šlo by o perfektnú „podívanú“.
Jeannette l'enfance de Jeanne d'Arc (Francúzsko, 2017, 115 min.)Réžia: Bruno Dumont. Scenár: Bruno Dumont, Cherles Peguy (divadelná hra). Hrajú: Lise Leplat Prudhomme, Jeanne Voisin, Lucile Gauthier, Victoria Lefebvre, Aline Charles, Elise Charles, Nicolas Leclaire