Julia Roberts hľadá nový zmysel života na troch miestach na Zemi.

Štyridsaťročná Elizabeth sa obzrie za životom a zistí, že na jednej strane má manžela i pekný dom, no chýba jej dieťa a vnútorná vyrovnanosť. Preto sa rozhodne rozísť, zanechať za sebou všetko vybudované a navštíviť počas jedného roka niekoľko miest a nájsť čo jej chýba. Cesta ju zavedie do krásneho Ríma, kde sa naučí pôžitku z jedla, do Indie za dňami meditácie i na Bali, kde sa môže naučiť znova milovať. Samú seba, opäť niekoho iného či život ako taký?


 Interný konflikt, nespokojnosť s vlastným životom a kríza stredného veku. Pre súčasnú dobu nie tri úplne neznáme elementy každodenného trápenia ľudí živoriacich v západnom svete. Riešenie je pre mnohých nedostižné, ale knižná hrdinka bez starostí o finančné zabezpečenie rieši životnú dilemu po svojom. Ale adaptovať román Elisabeth Gilbertovej je sizyfovská úloha – ponúka síce krásnu možnosť cestovať po svete a hľadať nové smerovanie cez exotické vplývanie destinácií na východnej časti zemegule, no zároveň autorka využila ťažko sfilmovateľné metódy.



Ako znalec predlohy musím konštatovať paradox, že film sa bude skôr pozdávať tým, ktorí sa ku knihe nedostali. Tá skupina divákov si môže vychutnať naplno Juliu Roberts v monotónnom, no dobre odohranom výkone nie veľmi sympatickej hrdinky. Pretože tak ako si ona nevie nájsť cestu sama k sebe, rovnaký problém môžete mať aj vy k nej – Elizabeth skrátka nie je spokojná a vy podľa toho, čo sa deje na plátne nedokážete určiť prečo, tak sa iba zmierite s plagátovými údajmi, že ju skrátka štve život, nemá rodinu, a preto ide cestovať. Absentujúca motivácia je spočiatku problém – ale keď už hrdinka dorazí do Ríma, čaká vás prijemná cesta medzi taniermi špagiet či pizze. Je to možno našou európskou lokalitou, že si vieme Rím rovnako vychutnať, ale stačí to.
No keď má prísť moment meditácie, film sa rozhodne nasledovať ju priam otrocky – spomalí tempo, mení sa na prázdny bedeker, stále chýba porozumenie hrdinky. To je obrovský problém, zatiaľ čo ona bude meditovať, vy sa budete strašne nudiť. Tu sa ukazuje chyba pri výbere režiséra a adaptácii – dobre využitý vnútorný dialóg vôbec nedokáže Ryan Murphy preniesť na plátno.


V momente príchodu na Bali už pochopíte, že tvorcov i Juliu Roberts vlastne opantala iba trojica lokalít, kde si chceli užiť pekné natáčanie a vybrali pár momentov z knihy – ale pre celistvý film to vôbec nestačí, najmä nie pri veľkorysej stopáži 140 minút. Áno, na konci prichádza čiastočné vykúpenie v podobe jedného z mála dobre hrajúcich mužov (ktorí sú inak odsúdení na podradné party v prospech hrdinkinho rozpoloženia a nutnosti takto konať a cestovať) – Javier Bardem, ten čo má charizmu za dvoch, no priestor sotva tretinový.
Jesť, modliť sa a milovať bol teda lákavý pokus, ale hoci v ňom precestujete celý svet, film skoro ostane stáť na mieste, nepohne vás vo sledovaní vnútornej dilemy hrdinky ďaleko a je to iba také sledovanie pekných obrázkov, no nie uzdravovania (akože) rozbitej duše. Azda je to tým, že už prvotný hrdinkin rozpor sa mnohým bude javiť ako prachsprostý manier, s ktorým si mnohí nevedia poradiť, lebo musia makať a nemajú luxus cestovať si a hľadať iné smerovanie. Škoda, lebo koľko utrápených duší by si za cenu lístka pozrelo dobrý film o tom, ako by aj oni mohli ten svoj ťažký život odľahčiť a nájsť v ňom nový smer? Julia Roberts vám v tomto smere neporadí.
Eat Pray Love (USA, 2010, 133 min.) Réžia: Ryan Murphy. Námet: Elizabeth Gilbert – román Jedz, modli sa a miluj (2006). Scenár: Ryan Murphy, Jennifer Salt. Kamera: Robert Richardson. Strih: Brad Buecker. Hudba: Dario Marianelli. Hrajú: Julia Roberts, Richard Jenkins, Billy Crudup, James Franco, Javier Bardem, Viola Davis, Hadi Subiyanto