Nicholas Angel (Simon Pegg) je v každom smere špičkovo vytrénovaný londýnsky superpolicajt, bezbreho oddaný svojej práci. Typ kolegu, ktorému by ste sa na firemnom večierku veľkým oblúkom vyhli. Bol nespočetnekrát vyznamenaný, trikrát zranený vo výkone služby -  naposledy v decembri ho nožom bodol divný chlap oblečený ako Santa Claus. Angel je v presadzovaní zákona o 400 % efektívnejší ako jeho kolegovia, preto sa jeho nadriadení (v ktorých podaní sa blysli Martin Freeman, Steve Coogan a Bill Nighy) rozhodnú pre jeho povýšenie – odvelia ho do malej, ospalej dedinky Stanford. Tam v miestnom slovníku nenájdete slovo zločin, tobôž nie vražda. Jedinou starosťou tamojších strážcov zákona  sú zatúlané labute, potulní žongléri, živé sochy a  iná odporná komediantská chamraď. Tí hanobia dobré meno dediny pýšiacej sa niekoľkonásobným titulom Dedina roka.

Angel hneď prvý večer na novom mieste vyčistí miestnu krčmu od podnapitých neplnoletých, ktorí sú v nej zďaleka jedinými štamgastmi. Neoblomná ruka zákona zatkne aj občana, ktorý má v úmysle odísť domov autom silne podgurážený. Ráno sa z neho vykľuje jeho nový parťák, naivný a dobrosrdečný medvedík Danny Butterman (Nick Frost), syn šéfa stanfordskej polície. Ich spoločné dni v práci sú naplnené dozeraním na právo a poriadok v pokojnej dedinke. Postupne sa vzájomne zbližujú tak, ako sa na hlavných hrdinov správnych policajných buddy movies patrí. Až kým jedného dňa niekto nezačne brutálne kosiť miestnych občanov, keď miestny Rómeo a jeho Júlia počas jazdy autom obaja stratia hlavu. Je načase položiť si zásadnú otázku prečo je v Stanforde tak nízka miera kriminality a zato miera nehodovosti je tak vysoká. Veci sa dajú do pohybu a na rad prídu automobilové naháňačky, spektakulárne prestrelky, obojručné strieľanie vo výskoku a samozrejme nemilosrdné zúčtovanie v štýle to najlepšie od Sergia Leoneho.


Kreatívnemu tímu, stojacemu za akčnou komédiou Jednotka príliš rýchleho nasadenia, Simonovi Peggovi a Edgarovi Wrightovi, sa opäť podarilo zabodovať. Možno netrafili priamo do čierneho tak, ako pri skvelej romantickej zombie komédii Súmrak mŕtvych, no Jednotkou príliš rýchleho nasadenia sú pekelne blízko stredu. Pegg a Wright si pri písaní scenára pravdepodobne sadli nad knihu typu Veľká kniha Hollywoodskych klišé a postupne si odškrtávali jedno klišé policajných filmov za druhým, s ktorým sa potom šikovne vo filme pohrali.
Medzi hlavnými hrdinami Nickom a Dannym dokonale funguje vzájomná, pre buddy movie prepotrebná, chémia. Omnoho viac ako medzi akýmkoľvek heterosexuálnym párom vo väčšine súčasných romantických komédií. Skrytý homoerotizmus, bez ktorého sa správni parťáci nezaobídu tu pod pokrievkou doslova vrie a tlačí sa von. Ich vzájomné zbližovanie prekypuje zvrátenou romantikou a obzvlášť pri jednej scéne si prajete, aby sa tí dvaja už konečne vrhli jeden druhému do náručia, vášnivo sa pobozkali a za intímneho osvetlenia sa oddali vášnivému milovaniu na zemi pred praskajúcim krbom. 


Okrem hlavného dua sa vo filme zišla elita súčasnej britskej komédie. Každý z nich, dostal dostatočný priestor aby rozohral svoj komediálny talent. Či už sú to členovia Stanfordského policajného zboru – Kevin Eldon a jeho úctyhodné bokombrady, maniakálny Paddy Considine a jeho parťák Rafe Spall či okatá Olivia Colman. Rada starších Stanfordu je prehliadkou starej britskej hereckej školy – za všetkých spomeniem diabolský herecký výkon Timothyho Daltona v úlohe všemocného majiteľa supermarketu a Jima Broadbenda ako otcovského náčelníka polície.
Širokouhlá kamera Jessa Halla maľuje atmosféru pokojnej ospalej dedinky dokonale, a keď príde na scény identifikácie zločincov na policajnej stanici mení sa na šialenú drogovú jazdu ako vystrihnutú z filmov Tonyho Scotta. Svižná réžia Edgara Wrighta spolu s guľometným strihom Chrisa Dickensa dávajú montážam a nadupaným akčným scénam zasa švih, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani samotný majster hollywoodskych akčných spektáklov Michael Bay.
Film je prešikovaný nespočetným množstvom odvolávok na klasiky žánru, či už priamymi (Bod zlomu od Kathryn Bigelow, alebo Bad Boys 2 Michaela Baya), nepriamymi (Get Carter, Reservoir Dogs či Smrtonosná zbraň), alebo aj neúmyselnými  - úvodná scéna evokuje scénu z Boormanovho filmu Point Blank. Hustota vtipov a vizuálnych gagov je jedna z najvyšších, akú ste kedy vo filme videli (ak nerátame bláznivé paródie typu Pripútajte sa, prosím! či sériu Bláznivých striel s dementným Frankom Drebinom). 


Jednotka príliš rýchleho nasadenia nie je paródiou žánru, ale plnokrvnou akčnou komédiou „od chlapíkov, ktorí videli všetky doposiaľ nakrútené akčné filmy“, ako tvrdí trailer. Pohrávajú sa s pozornosťou diváka, či už prostredníctvom malých cameo roličiek, alebo vtipmi, ktoré si všimnete na druhý, respektíve tretíkrát. Wrightov film je pre žáner policajných buddy movies tým, čo je chutná romantická zombie komédia Súmrak mŕtvych pre zombie filmy. Láskyplnou poctou filmovému žánru, ktorý duo Pegg a Wright majú tak radi a brilantne ju vedia pretaviť do fungujúce, rýchlej a zábavnej akčnej komédie so zbesilým tempom. Film na ktorom sa zabavia všetci bez rozdielu hĺbky znalostí daného žánru. Avšak tí, ktorí ho majú v malíčku si Jednotku príliš rýchleho nasadenia užijú o to viac a pri odchode z kina sa budú ešte dlho predbiehať v tom, kto si vo filme všimol viac odkazov. Jednoznačne jedna z najlepších, ak nie najlepšia akčná komédia akú sa vám tento rok podarí na plátnach našich kín vidieť.
Hot Fuzz (UK/Fran., 2007, 121 min.) Réźia: Edgar Wright. Scenár: Edgar Wright, Simon Pegg. Kamera: Jess Hall. Hudba: David Arnold. Hrajú: Simon Pegg, Martin Freeman, Bill Nighy, Stuar Wilson, Timothy Dalton, Jim Broadbent, Paddy Considine.