|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. 12. 2016
James White
Čo má človek robiť, keď mu pred očami zomiera milovaná osoba? Ako jej pomôcť prežiť posledné týždne života čo najdôstojnejšie a ako sa s tým sám vyrovnať? A čo ak takáto hraničná situácia nastáva v čase, kedy vlastne absolútne netušíte, ako naložiť so svojim vlastným životom? James White len krátko po smrti odcudzeného otca začína strácať aj matku, s ktorou si sú, naopak, veľmi blízki. Na to, aby jej dokázal byť stabilnou oporou sa však najskôr musí dať do poriadku on sám – jeho život, to sú totiž predovšetkým nekonečné flámy a bezstarostnosť hraničiaca s nihilizmom.
Nemá žiadnu prácu ani stabilný vzťah, prežíva na matkinom gauči a vyjedná jej chladničku. Je to, skrátka, prototyp nezrelého povaľača, ktorému sa do dospelosti ani po dvadsiatke akosi nechce. Sám pred sebou to však má James skvelo zargumentované – matka je predsa chorá a ona sa o ňu musí starať. Aj neurčito rozťahanú dovolenku v Mexiku si dokáže ľahko a uveriteľne zdôvodniť – po psychicky náročnom pohrebe otca, ktorý už dávno žil s inou rodinou, skrátka, potrebuje vypustiť paru. Až sa vráti, pôjde na dlho odkladaný pracovný pohovor, nájde si vlastné bývanie a uchopí svoj osud konečne pevne za pačesy.
KINEMAVIDEO3986.
Život však s ním toľko trpezlivosti mať nebude. Práve, keď sa najlepšie zabáva a užíva si romantiku so svojou novou známosťou, zazvoní mu telefón. Matkina rakovina udrela s nečakanou silou a ona svojho syna okamžite potrebuje pri sebe. James musí dať bokom svoju detinskú pohodlnosť aj sebecké potreby. Čaká ho najťažšia a najnevďačnejšia úloha jeho života.
Americká dráma James White profituje predovšetkým z dvoch silných prvkov, ku ktorým je divák viac-menej nútený zaujať nejaké stanovisko. Tým prvým je mimoriadne silná téma – téma umierania, ktorá je, pri troche cynizmu, pomerne priamočiarou cestou k divákovým emóciám a empatii. Tým druhým je odzbrojujúco sympatický hlavný hrdina, tak trochu darebák, ktorý sa však v dôležitých chvíľach dokáže zachovať lepšie, než by sa možno zachovala väčšina z nás. Nebolo by to ale, samozrejme, nič platné, ak by sa vo filme umieranie stalo patetickým klišé či ak by sa hlavného hrdinu „zmocnil“ nejaký preangažovaný, alebo skrátka len nie celkom presvedčivý herecký predstaviteľ.
James White však vedľa v jednom ani druhom nešliape. Christopher Abbott hrá Jamesa Whitea s ľahkosťou a úprimnosťou – akoby len tak mimochodom - a my mu to všetko radi veríme. Šťastnú ruku mal režisér Josh Mond aj pri obsadení Cynthie Nixon, ktorá zvláda ustáť rolu emotívnej a nonfonformnej Gail bez nadbytočného sentimentu aj v tých najvyhrotenejších okamihoch. Samotná téma a jej spracovanie stojí najmä na nekompromisne tiesnivej kamere, ktorá nás vtláča priamo do deja, akoby lievikom. Postaral sa o ňu, mimochodom, maďarský kameraman Mátyás Erdély, ktorý podobným (hoci ešte o poznanie klaustrofobickejším) spôsobom nakrútil aj Saulovho syna. Zaujímavým spôsobom naliehavosť filmu graduje aj prostredníctvom scenára. Kým spočiatku vnímame Jamesa aj skrz rôzne bočné, odľahčené či priam humorné motívy (dovolenka v Mexiku, drogové úlety, barová bitka...), tie sú priamo úmerne k zhoršujúcemu sa stavu Gail okresávané, až ostávame, spolu s Jamesom, tvárou v tvár neutešenej, holej realite blížiaceho sa konca. Je to silné, autentické, boľavé.
Najväčší, hoci aj nie celkom spravodlivý problém Jamesa White však tkvie v tom, že nie je zďaleka jediným kvalitným filmom na rovnakú tému, ktorý sme v posledných rokoch mali možnosť v kinách stretnúť. A v tomto svetle od neho divák má právo chcieť a čakať aj čosi viac – viac, než „len“ realistický záznam umierania a zaujímavé postavy. Lenže v Jamsovi Whiteovi toho vlastne veľa navyše nie je. Nedozvieme sa nič o tom, čo sa s ním dialo „predtým“ alebo „potom“, nedochádza tu k žiadnemu prekvapivému zvratu, nijak zásadne sa v deji neangažujú vedľajšie postavy.
Netušíme, či si James White v priebehu tejto drastickej skúsenosti naozaj prešiel nejakým životným prerodom, alebo si jednoducho len nájde iný gauč, na ktorom by mohol ďalej nerušene prežívať a stagnovať. Škoda. Boli by sme na to celkom zvedaví...
James White (USA, 2016, 85 min.)Réžia: Josh Mond. Scenár: Josh Mond. Hrajú: Christopher Abbott, Cynthia Nixon, Scott Mescudi
KINEMAVIDEO3986.
Život však s ním toľko trpezlivosti mať nebude. Práve, keď sa najlepšie zabáva a užíva si romantiku so svojou novou známosťou, zazvoní mu telefón. Matkina rakovina udrela s nečakanou silou a ona svojho syna okamžite potrebuje pri sebe. James musí dať bokom svoju detinskú pohodlnosť aj sebecké potreby. Čaká ho najťažšia a najnevďačnejšia úloha jeho života.
Americká dráma James White profituje predovšetkým z dvoch silných prvkov, ku ktorým je divák viac-menej nútený zaujať nejaké stanovisko. Tým prvým je mimoriadne silná téma – téma umierania, ktorá je, pri troche cynizmu, pomerne priamočiarou cestou k divákovým emóciám a empatii. Tým druhým je odzbrojujúco sympatický hlavný hrdina, tak trochu darebák, ktorý sa však v dôležitých chvíľach dokáže zachovať lepšie, než by sa možno zachovala väčšina z nás. Nebolo by to ale, samozrejme, nič platné, ak by sa vo filme umieranie stalo patetickým klišé či ak by sa hlavného hrdinu „zmocnil“ nejaký preangažovaný, alebo skrátka len nie celkom presvedčivý herecký predstaviteľ.
James White však vedľa v jednom ani druhom nešliape. Christopher Abbott hrá Jamesa Whitea s ľahkosťou a úprimnosťou – akoby len tak mimochodom - a my mu to všetko radi veríme. Šťastnú ruku mal režisér Josh Mond aj pri obsadení Cynthie Nixon, ktorá zvláda ustáť rolu emotívnej a nonfonformnej Gail bez nadbytočného sentimentu aj v tých najvyhrotenejších okamihoch. Samotná téma a jej spracovanie stojí najmä na nekompromisne tiesnivej kamere, ktorá nás vtláča priamo do deja, akoby lievikom. Postaral sa o ňu, mimochodom, maďarský kameraman Mátyás Erdély, ktorý podobným (hoci ešte o poznanie klaustrofobickejším) spôsobom nakrútil aj Saulovho syna. Zaujímavým spôsobom naliehavosť filmu graduje aj prostredníctvom scenára. Kým spočiatku vnímame Jamesa aj skrz rôzne bočné, odľahčené či priam humorné motívy (dovolenka v Mexiku, drogové úlety, barová bitka...), tie sú priamo úmerne k zhoršujúcemu sa stavu Gail okresávané, až ostávame, spolu s Jamesom, tvárou v tvár neutešenej, holej realite blížiaceho sa konca. Je to silné, autentické, boľavé.
Najväčší, hoci aj nie celkom spravodlivý problém Jamesa White však tkvie v tom, že nie je zďaleka jediným kvalitným filmom na rovnakú tému, ktorý sme v posledných rokoch mali možnosť v kinách stretnúť. A v tomto svetle od neho divák má právo chcieť a čakať aj čosi viac – viac, než „len“ realistický záznam umierania a zaujímavé postavy. Lenže v Jamsovi Whiteovi toho vlastne veľa navyše nie je. Nedozvieme sa nič o tom, čo sa s ním dialo „predtým“ alebo „potom“, nedochádza tu k žiadnemu prekvapivému zvratu, nijak zásadne sa v deji neangažujú vedľajšie postavy.
Netušíme, či si James White v priebehu tejto drastickej skúsenosti naozaj prešiel nejakým životným prerodom, alebo si jednoducho len nájde iný gauč, na ktorom by mohol ďalej nerušene prežívať a stagnovať. Škoda. Boli by sme na to celkom zvedaví...
James White (USA, 2016, 85 min.)Réžia: Josh Mond. Scenár: Josh Mond. Hrajú: Christopher Abbott, Cynthia Nixon, Scott Mescudi
James White
Autor: Hana Lippová
Zdroj: Kinema