Sfilmovať život ikony dôstojne, bez pátosu a samoúčelného sentimentu nie je vôbec ľahké. Navyše ak ide o zlomok života vo chvíľach, keď je známa osobnosť vystavená obrovskému žiaľu. O zachytenie troch dní po atentáte na prezidenta Kennedyho v živote jeho slávnej manželky Jackie sa pokúsil čilský režisér Pablo Larraín. Rozhodol sa však niesť príliš veľké bremeno zodpovednosti a  umeleckej výpovede.

Hlboký žiaľ, depresia a vzdor ovládli jednu z najslávnejších žien 20. storočia v momente, keď prišla o svoju ešte slávnejšiu polovičku. Tvorca sa podujal zachytiť zármutok prvej dámy bezprostredne po atentáte a vyhol sa tak životopisným štandardom. Portrét Jacqueline Kennedy sa v jeho rukách zmenil na portrét smútku a slúži tak ako oplakaný Kennedyho pomník oddanej manželky.
KINEMAVIDEO4125.
Voľba práve tohto úseku života priniesla veľké očakávania. Svet totiž považuje Jackie za tajomnú ženu, ktorá si starostlivo strážila svoje tajomstvá i svoju skutočnú podstatu. Napriek tomu sa nebránila verejným vystúpeniam, práve naopak, pri každej príležitosti sa nechala vidieť a obdivovať. Elegancia, vyberané spôsoby, štýl, príjemné vystupovanie ju postavili na americký národný piedestál. Z prvej dámy sa stala legenda, ktorú formoval aj známy mýtus o prekliatí rodiny Kennedyovcov.
Presne v tomto duchu sa nesie snímka Pabla Larraína. Zachováva jej tajomnosť i dôstojnosť. Hoci vstupuje hlboko do jej vnútra a sprostredkúva prežívanie po tragických udalostiach, z filmu cítiť chlad a odťažitosť. Nedovoľuje nám priblížiť sa k nej a stavia nepreniknuteľnú bariéru. Jej duševné poryvy vidíme z intímnej vzdialenosti, kamera ju prakticky nespúšťa z očí, sníma každý detail. Ako je preto možné, že psychologická dráma pôsobí miestami ťažkopádne a neosobne?

Príčinou neplánovaného odstupu je možno paradoxne práve trojdňový výrez z jej života. Smútok oklieštil možnosti jej stvárnenia a divákovi dá zabrať, aby sa priblížil k známej osobnosti. Tvorcovia sa rozhodli nasnímať jej podstatu v období osobnej krízy, zložili jej masku natrénovanej dokonalosti a odhalili jej ľudskosť, no neodkryli jej podstatu. Ani krátke flashbacky do minulosti nie veľmi efektívne dotvárajú obraz o jej charaktere.
Výber režiséra, ktorý sa pohybuje na poli artu, mohol byť výbornou voľbou. Festivaloví diváci poznajú jeho filmy a vedia, že dokáže mrazivo a presvedčivo priblížiť aj tú najnáročnejšiu tému. Jeho Klub (2015) okamžite vtiahol do života skupiny cirkevných predstaviteľov, ktorí prekročili pravidlá, a rovnako aj No (2012), nominovaný na cudzojazyčného Oscara, trefne reflektoval časy Pinochetovho režimu. S Jackie sa síce ponára do duše zlomenej ženy, no nevynorí sa a necháva nás chladnými.
Ktovie ako by sa námetu zhostil Darren Aronofsky, ktorý bol ako prvý zvažovaný na post režiséra. Rozhodne najlepšou možnou voľbou pri výbere predstaviteľky bola Natalie Portman. Jej naštudovanie Kennedyovej bolo maximálne precízne. Výraz, dikcia, verbálny i neverbálny prejav, akcent, pohyby i chôdza. Dokonalá imitácia prvej dámy navyše s herečkinou schopnosťou pracovať s každým druhom emócie povzniesla snímku kvalitatívne o level vyššie. Americkú ikonu zosobnila so svojím povestným hereckým kumštom a nominácia na Oscara bola istotne na mieste. Vdýchla život prvej dáme v období, keď rozdýchavala osobnú tragédiu.

Prestížnu sošku mohla snímka získať aj v kategórii hudba. Tú skomponovala Mica Levi a v disharmónii a zmätenosti sprevádza Jackie v priebehu troch mučivých dní. Devízou psychologického pomníka Jacqueline Kennedyovej je aj strih. Nečakane diváka prenáša zo spokojného, ale strojeného obdobia, do nešťastného, ale úprimného času. Popritom nám ešte odkrýva traumatizovanú Jackie plnú cynizmu a sarkazmu počas rozhovoru s novinárom z časopisu Life.
Snímka si dozaista nájde svoje miesto medzi historickými portrétmi. Z radu nevyčnieva už len z dôvodu, že s ťažkosťami udržiava pozornosť diváka. Dôstojný portrét slávnej osobnosti je príliš chladný na to, aby na nás hlbšie zapôsobil. Je však viac než isté, že inak sa pozerá na film Američan, ktorého osudy vyňaté z mladej americkej histórie formujú. Európan či obyvateľ inej časti sveta má väčší nadhľad a vidí aj nedostatky.
Jackie (USA / Čile, 2016, 95 min.)Réžia: Pablo Larraín. Scenár: Noah Oppenheim. Hrajú: Natalie Portman, Peter Sarsgaard, Greta Gerwig, Billy Crudup, John Hurt, Richard E. Grant, Caspar Phillipson, Beth Grant, John Carroll Lynch, Max Casella, Sara Verhagen, Helene Kuhn, Deborah Findlay, Corey Johnson...